Asi len máloktorý dom v Prahe je tak úzko spojený svojou históriou s umeleckým slovom ako dom čp. 501 na ostrove Kampa, známy aj ako Werichova vila. Žili v ňom napríklad básnik Vladimír Holan, historik umenia Zdeněk Wirth, zakladateľská osobnosť českého národného obrodenia Josef Dobrovský, herec, dramatik a textár Jiří Voskovec a samozrejme asi jeho najslávnejší obyvateľ herec, dramatik, scenárista, textár a spisovateľ Jan Werich, po ktorom je budova pomenovaná. Dnes slúži tento objekt ako umelecké centrum, kde sa konajú divadelné predstavenia, koncerty, diskusné a kreatívne workshopy pre široké spektrum návštevníkov. Stála expozícia venovaná životu a tvorbe Jana Wericha a Vladimíra Holana, ale aj histórii Osvobozeného divadla je však atraktívnym lákadlom pre všetkých, ktorí chcú príjemným spôsobom stráviť svoj voľný čas.
Jan Werich sa narodil 06. februára 1905 na pražskom Smíchove do rodiny úradníka Prvej českej vzájomnej poisťovne Vratislava Wericha a jeho manželky Gabriely. V čase 1. Svetovej vojny, keď otec odišiel na frontu, žil spolu so svojou matkou v Holešoviciach. Neskôr študoval na Masarykovom gymnáziu v Kremencovej ulici, kde bol jeho spolužiakom kamarát z detstva Jiří Voskovec. Posledný ročník gymnázia však absolvoval na smíchovskom reálnom gymnáziu, kde aj zmaturoval. Po maturite študoval rok právo na Karlovej univerzite, ale nakoniec ho zlákalo divadlo a tak v roku 1926 vytvoril s Jiřím Voskovcom známu dvojicu V + W. Spočiatku obaja spolupracovali v redakcii časopisu Prerod, ale po krátkom čase prešli do Osvobozeného divadla, ktoré založil študent filozofickej fakulty Jiří Frejka so svojimi priateľmi ako divadelnú sekciu avantgardnej umeleckej skupiny Devětsil.
Ich spolupráca vyústila do prvej spoločnej hry, uvedenej v roku 1927 v Umeleckej besede na Malej strane pod názvom Vest pocket revue. Predstavenie bolo myslené skôr ako študentská recesia a premiéra mala byť pôvodne zároveň derniérou. Lenže pre veľký úspech u publika a časti kritiky sa revue nakoniec dočkala až 208 repríz. Réžiu a výpravu si Voskovec s Werichom robili sami. Tanečnú choreografiu naštudoval tanečník Saša Machov. Toto predstavenie zároveň nastavilo v Osvobozeném divadle tradíciu povestných forbín, ktoré sa neskôr objavovali v predstaveniach V + W pravidelne. Ich podstata spočívala v tom, že časť predstavenia sa odohrávala priamo na scéne a časť vpredu pred oponou, aby sa mohli vymeniť kulisy. Dvojicu zároveň doplnil vtedy iba 21 ročný skladateľ a dirigent Jaroslav Ježek, ktorý pre nich napísal hudbu k desiatkam hier a mnohé z jeho piesní neskôr zľudoveli. Táto trojica potom pôsobila s veľkým úspechom v Osvobozenom divadle až do roku 1938, kedy bola divadlu za protifašistické témy odobratá koncesia a divadlo muselo ukončiť svoju činnosť. Medzi ich najúspešnejšie inscenácie patria Golem, Nebe na zemi, Osel a stín, Kat a blázen, Peníze nebo život, Těžká Barbora, Pěst na oko alebo aj jedna z najodvážnejších hier o básnikovi Francoisovi Vionovi Balada z hadrů, ktorú uviedli pod hlavičkou Spútaného divadla v roku 1935. Hoci ikonami Osvobozeného divadla boli Voskovec s Werichom, na javisku ich vystriedalo za tie roky mnoho skvelých hercov a herečiek ako napríklad František Filipovský, Vlasta Petrovičová, Milada Rubínová, Bohuš Záhorský, Ferenc Futurista alebo Hana Vítová. Nemenej dôležitou zložkou Osvobozeného divadla bola scénografia a kostýmy. Výprava vychádzala z progresívneho ruského divadla, ovplyvneného konštruktivizmom, ale tiež z nemeckého a francúzskeho divadla, poznamenaného futurizmom, kubizmom a expresionizmom. O jej podobu sa zaslúžili významní architekti a výtvarníci ako Bedřich Feuerstien, Alois Waschman, František Muzika alebo František Zelenka.
Po ukončení činnosti divadla sa autorské trio Voskovec, Werich a Ježek rozhodlo opustiť Československo a v roku 1939 odišli na lodi Aquitania do New Yorku. V USA sa živili vystupovaním pre tamojšiu českú komunitu a nahrávaním protinacistických programov pre rádio Hlas Ameriky, vysielanými do Európy. Počas amerického pobytu ich v roku 1942 hlboko zasiahla tragédia, keď iba 35 ročný Jaroslav Ježek zomrel na následky chronického ochorenia ľadvín. Po 2. Svetovej vojne sa Voskovec s Werichom vrátili do obnoveného Československa a založili Divadlo V + W, v ktorom sa snažili nadviazať na tradíciu inteligentnej satiry. Avšak skoro zistili, že pod neustále silnejúcim vplyvom stalinistickej komunistickej strany to nebude možné. Jiří Voskovec preto v roku 1948 opäť emigroval cez Francúzsko do USA, kde už zostal až do konca svojho života. V New Yorku sa neskôr presadil ako herec na Brodwayi a zahral si aj v niekoľkých filmoch, z ktorých najznámejší je asi oscarová dráma Dvanásť rozhnevaných mužov, kde sa objavil po boku Henryho Fondu ako jeden zo súdnych porotcov.
Jan Werich sa dokázal umelecky presadiť aj v časoch tuhého komunizmu a to v komediálnom historickom dvojfilme Císařův pekař a Pekařův císař alebo v klasickej rozprávke Byl jednou jeden král, kde sa po jeho boku objavil, v tom čase zatracovaný Vlasta Burian. Zároveň sa ako riaditeľ Divadla ABC pokúsil s novým hereckým partnerom Miroslavom Horníčkom oživiť slávnu éru Osvobozeného divadla vrátane forbín. Na začiatku šesťdesiatych rokov nakrútil s režisérom Vojtěchom Jasným rozprávkovú satiru pre dospelých Až přijde kocour. V roku 1968 podpísal manifest Dvetisíc slov ako reakciu na obavy z ohrozenia demokratizačného vývoja v Československu a tým si podpísal svoj doživotný ortieľ. V období normalizácie dostal zákaz verejného vystupovania v televízii a v rozhlase a tak sa utiahol do ústrania vo svojej vile na pražskej Kampe. Jan Werich zomrel v roku 1980 vo veku 75 rokov. Jeho život bol však napriek nepriazni nacistického a komunistického režimu bohato naplnený umeleckými úspechmi, ktoré stvorili nesmrteľnú dvojicu V + W, nezabudnuteľný fenomén Osvobozeného divadla a kultové filmy, ktoré sa zaradili do zlatého fondu československej kinematografie.
Text a foto: Vladimír Dubeň
Počet zobrazení: