Street art, niekedy nazývaný aj „post graffiti“, je žáner výtvarného umenia, ktorý sa vytvára na verejných miestach, väčšinou na ulici. Street art umelci netvoria iba vo vlastnej krajine, ale často cestujú do cudziny, aby rozšírili svoje dielo po celom svete. Veľmi často sa ale stretávajú s nepochopením a preto sú ich diela premaľovávané a tým utrpia nenávratné škody. K popredným reprezentantom tohto žánru patrí aj britský výtvarník Banksy, ktorého neautorizovaná výstava pod názvom The World of Banksy – The Immersive Experience práve prebieha v pražskom Mánese.
Banksy, svetový fenomén, ktorého nikdy nikto nevidel a ani nikto netuší, kto to vlastne je, svoje výstavy po svete neautorizuje, pretože presadzuje myšlienku, že umenie je tu pre všetkých a autorské práva by podľa neho nemali vôbec existovať. Ani organizátor pražskej výstavy, nemecká firma Heinen Handels, sa netají tým, že polovica diel, ktoré na výstave uvidíte, sú repliky, ktoré vytvorili podľa predlohy študenti Akadémie výtvarných umení v Prahe. Pravé originály sú ukryté iba medzi grafikami v druhej časti výstavy, ale organizátori údajne z bezpečnostných dôvodov nechcú prezradiť, o ktoré sa presne jedná. Banksy je dokonca aj proti tomu, aby sa s jeho dielami obchodovalo, o čom svedčí príhoda, ktorá sa odohrala v roku 2018 v londýnskej aukčnej sieni Sotheby´s, kde sa hneď po vydražení jeho slávneho diela Dievča s červeným balónom v prepočte za 29 miliónov korún, obraz začal sám skartovať. Banksy priamo do rámu namontoval skartovacie zariadenie ovládané na diaľku. Zhrozený zberateľ nakoniec ale vôbec nemusí ľutovať, pretože sa obraz nezničil úplne celý a tým, že získal nový príbeh, sa jeho hodnota na trhu umeleckých diel ešte zvýšila.
Avšak aj s Banksyho pouličnými dielami sa obchoduje. Jeho graffiti, ktoré sa pred Vianocami v roku 2018 objavili na stene jednej z garáži na predmestí waleského mesta Port Talbot, predal jej majiteľ galeristovi Johnovi Brandlerovi za 3 milióny korún. Galéria dielo oplotila a miesto sa tak stalo vyhľadávanou atrakciou pre turistov z celého sveta. Banksy väčšinou strieka svoje diela na steny cez šablóny, takzvané stencily a objavujú sa na netradičných miestach ako napríklad na stene v pásme Gazy. Jeho diela sú hlavne o provokujúcom obsahu, ktorý upozorňuje na nejaký problém príznačný pre našu dobu. V Benátkach na námestí svätého Marka napríklad vystavoval v čase Benátskeho bienále súbor obrazov s obrovskou výletnou loďou, ktorá práve vplávala do mesta pod názvom Benátky v oleji, ktorým chcel pravdepodobne upozorniť na dopad masového turistického ruchu na kultúru a životné prostredie. Tento „happening“, ale ukončili miestni policajti, pretože Banksyho z námestia vykázala, lebo nemal údajne zaplatené miesto. Podobnú akciu, ktorou sa snažil upozorniť na relativitu hodnoty umenia, urobil priamo na ulici v americkom Chicagu, kde nechal nenápadného staršieho pána predávať originály svojich obrazov za symbolickú cenu 60 dolárov za kus. Okoloidúci si stánok s obrazmi takmer nevšímali a fiktívny predavač v podstate nemal celý deň, čo robiť. Nakoniec si nejaké obrazy kúpil pán, čo zariaďoval byt, starenka, ktorej sa zapáčili ako ozdoba interiéru vo vlastnom dome, ale požadovala na ne polovičnú zľavu a novozélandská turistka, ktorá chcela mať pamiatku na Chicago. Celkový výnos za celý deň nakoniec činil iba 435 dolárov. Avšak noví majitelia mali určite šťastný deň, keď sa nakoniec dozvedeli, čo si to na ulici kúpili za poklad.
Bohužiaľ, sa Banksyho diela nevyhli ani nevedomému zničeniu, ako napríklad kýchajúce krysy v londýnskom metre, ktoré odstránila upratovacia služba spolu s inými graffitmi, ale aj krádežiam, ako napríklad trúchliaca žena na dverách parížskeho klubu Bataclan, ktorú v roku 2019 ukradla organizovaná skupina. Aj to je dôkaz, že tento originálny umelec, ktorý vyšiel z bristolskej undergroundovej školy street artu a ktorý naďalej tají svoju identitu, bude svojim dielom svet neustále prekvapovať a súčasne dokumentovať dobu a spoločnosť , v ktorej žijeme. Výstava v pražskej Galérii Mánes potrvá až do konca septembra 2020.
Text a foto: Vladimír Dubeň