Kultúrna udalosť roku – aj tak možno nazvať práve prebiehajúcu výstavu ruskej avantgardy v priestoroch Zámecké jízdárny v Hluboké nad Vltavou. Výstavu pripravila po viac ako ročnom odklade Alšova jihočeská galerie zo zbierok Múzea umení v Jekaterinburgu ako unikátny kultúrne – historický celok, mapujúci avantgardné výtvarné tendencie v Rusku v rokoch 1910 – 1920. Výstavu reprezentuje 36 diel a treba zdôrazniť, že takáto rozsiahla kolekcia obrazov z jedného z najdôležitejších období v ruskom maliarstve, v Českej republike ani na Slovensku nikdy doposiaľ k videniu nebola.
Návštevník výstavy má možnosť zblízka uvidieť diela maliarov dnes už legendárnych skupín ako Pikový dolník a Oslov chvost, v ktorých tvorbe na začiatku 20. storočia rezonovali predovšetkým umelecké smery ako fauvizmus, kubizmus, kubofuturizmus, neoprimitivizmus, rayonizmus, suprematizmus a konštruktivizmus. Priekopníci tejto novej vlny ruského umenia čerpali z bohatstva ľudovej kultúry, ako je maľba ikon, mozaika a maľba na skle, ale tieto tradičné výtvarné prostriedky spájali s novými kompozičnými princípmi. Najvýraznejšou postavou ruského avantgardného umenia je Kazimir Malevič, ktorý ako prvý definoval nový umelecký smer suprematizmus a ovplyvnil ním celú generáciu ruských umelcov. Chcel vo svojom diela zobraziť „nič“ a tým aj čistú „nepredmetnosť“. Jeho obrazy sú bez predmetov, zobrazujúce nadpozemské tvary bez gravitácie, zamerané iba na duchovný moment, na víťazstvo ducha a intelektu nad hmotou. Považoval suprematizmus za supremáciu čistého vnímania vo výtvarnom umení, kde intuícia a duševná sila stojí nad všetkým ostatným.
Zákonmi geometrickej konštrukcie sa vo svojej tvorbe riadil aj Alexander Rodčenko, ďalší zo skupiny umelcov, ktorí sa prezentujú v rámci výstavy. Rodčenko vo svojich „čiernych obrazoch“ z roku 1919 predvídal monochromatický vývoj v maliarstve, avšak priekopnícky význam pre moderné umenie majú hlavne jeho plastiky bez podstavcov a závesné plastiky z dreva a kovu. Chápal umenie ako oblasť pre experimentovanie s novými priestorovými skúsenosťami a na výstave je zastúpený Nepredmetnou kompozíciou, ovplyvnenou Malevičovimi myšlienkami suprematizmu.
![](https://cdn.shopify.com/s/files/1/0881/4595/3102/files/SEOon_2_Nadezda_Udalcova_Kuchyna_olej_na_platne_1915.jpg?v=1738162971)
![](https://cdn.shopify.com/s/files/1/0881/4595/3102/files/SEOon_2_Aristarch_Lentulov_Mliekarka_olej_na_platne_1918.jpg?v=1738162955)
![](https://cdn.shopify.com/s/files/1/0881/4595/3102/files/SEOon_2_Alexander_Rodcenko_Nepredmetna_kompozicia_olej_na_platne_1919.jpg?v=1738162931)
Ďalší z trojice ruských velikánov Vasilij Kandinskij si vybudoval svoje umelecké renomé v Nemecku. Pôsobil v Mníchove, ktorý bol po Paríži druhým najvýznamnejším umeleckým centrom Európy, ďalej v Berlíne a nejaký čas učil aj na slávnej umeleckej škole Bauhaus vo Weimare. Jeho meno bolo spojené hlavne so skupinou Der Blaue Reiter (Modrý jazdec), ktorej názov bol vlastne odvodený od jedného z jeho obrazov. Kandinskij sa abstraktnej tvorbe začal venovať až v strednom veku, približne od roku 1913. Napriek tomu sa stal jedným z aktérov najväčšej revolúcie v maliarstve od čias renesancie. Kandinskij veril, že maliarstvo a hudba sú si veľmi blízke, preto svojim obrazom dával často názvy z hudobnej terminológie ako: Kompozícia, Impresia, Improvizácia. Konieckoncov, obraz s názvom Improvizácia č. 217 môžeme vidieť aj na tejto výstave. Kandinskij bol presvedčený, že farby a forma vystupujú podobne ako hudba z hlbín duše a že každý obraz má svoj vlastný rytmus.
![](https://cdn.shopify.com/s/files/1/0881/4595/3102/files/SEOon_2_Robert_Falk_Dievca_v_kresle_olej_na_platne_1919.jpg?v=1738163921)
![](https://cdn.shopify.com/s/files/1/0881/4595/3102/files/SEOon_2_Nikolaj_Goloscapov_Krajina_olej_na_platne_1910.jpg?v=1738163880)
![](https://cdn.shopify.com/s/files/1/0881/4595/3102/files/SEOon_2_Pjotr_Koncalovskij_Portret_Vasila_Rozdestvenskeho_olej_na_platne_1912.jpg?v=1738163855)
Medzi významných reprezentantov fauvistických tendencií a kubizmu, samozrejme, patria aj ďalší umelci, s ktorých tvorbou sa na výstave stretneme ako Michail Larionov, Pjotr Končalovskij, Aristarch Lentulov, Ilja Maškov, Alexander Kuprin, Alexander Osmerkin alebo Robert Falk. A nesmieme zabudnúť ani na ženy, ktoré sa natrvalo zapísali do tejto neopakovateľnej histórie moderného umenia ako Natália Gončarová, Olga Rozanová, Ljubov Popová alebo Nadežda Udalcová.
![](https://cdn.shopify.com/s/files/1/0881/4595/3102/files/SEOon_2_Olga_Rozanova_Nepredmetna_kompozicia_olej_na_platne_1916.jpg?v=1738163517)
![](https://cdn.shopify.com/s/files/1/0881/4595/3102/files/SEOon_2_Kazimir_Malevic_Suprematismus_olej_na_platne_1915.jpg?v=1738163376)
![](https://cdn.shopify.com/s/files/1/0881/4595/3102/files/SEOon_2_Ljubov_Popova_Suprematisticka_kompozicia_tus_na_kartone_1921.jpg?v=1738163348)
Celú výstavu zakončuje dokumentárny film ruského filmového tvorcu Dzigu Vertova Muž s kinoaparátom, ktorý akoby k výstave ani nepatril, lebo vznikol až v roku 1929, ale keď si ho návštevník pozrie pozorne až do konca, zistí, že asi najznámejší film tohto presvedčeného komunistu a zároveň veľkého nadšenca ruskej avantgardy, dokonale vystihuje atmosféru doby, v ktorej uvedené diela vznikali. Výstava v Hlubokej nad Vltavou, ktorá potrvá až do 01. augusta 2021, je naozajstnou lahôdkou pre milovníkov výtvarného umenia, ale môže byť aj veľmi dobrým tipom na príjemne strávený deň s rodinou v areáli krásneho zámku s priľahlým parkom.
Text a foto: Vladimír Dubeň