Róbert Dúbravec bol významný slovenský umelec, akademický maliar, grafik, ilustrátor a monumentalista. Liptovské múzeum v Ružomberku pripravilo pri príležitosti 100. výročia jeho narodenia v období od novembra do januára rozsiahlu výstavu diela tohto originálneho autora, ktorého pozná celé Slovensko najmä z kníh pre deti a mládež ako Junácka pasovačka, Biela plť na Váhu, Pastierik a zbojníci alebo Poviestky spod piecky.
Róbert Dúbravec sa narodil 19. januára 1924 v Ružomberku ako prvorodený syn do rodiny učiteľa, spisovateľa, básnika, novinára a blízkeho spolupracovníka Andreja Hlinku Róberta Dúbravca. Bohužiaľ, otec maliara zomrel veľmi mladý na týfus a z dôvodu choroby jeho matky Eleny sa Róbert ocitol v mladom veku v katolíckom sirotinci. Po maturite na ružomberskom gymnáziu odišiel v roku 1943 študovať do Bratislavy maliarstvo na Oddelenie kreslenia a maľovania pri Slovenskej vysokej škole technickej. Štúdium však načas prerušil, pretože sa ako 20 ročný osobne zúčastnil Slovenského národného povstania, najmä v regióne Liptova. Po skončení 2. Svetovej vojny pokračoval v rokoch 1945-48 v štúdiu na novovzniknutej Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave u profesora Jána Mudrocha. Popri vlastnej tvorbe bol aktívnym účastníkom mladej generácie umelcov Nástup 57 a zúčastnil sa aj prvej výstavy Skupiny Mikuláša Galandu v Žiline. Bol členom Slovenskej umeleckej besedy, Zväzu československých výtvarníkov a Výtvarnej rady Ministerstva kultúry. V 60. - 70. rokoch sa dokonca stal predsedom Zväzu slovenských výtvarných umelcov. Realizoval sa aj pedagogicky, ako docent na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave, ďalej ako Vedúci katedry výtvarnej výchovy na Pedagogickej fakulte v Banskej Bystrici alebo ako učiteľ na Strednej priemyselnej škole textilnej v Ružomberku. Bol ocenený štátnymi vyznamenaniami ako Zaslúžilý umelec alebo Rad práce. V roku 1972 získal cenu na Medzinárodnom bienále drevorezu a drevorytu v Banskej Bystrici. Zrealizoval mnoho individuálnych výstav na Slovensku ale aj v zahraničí ako napríklad v Prahe, v Brne, v Berlíne, v Halle, v Lipsku, v Djakarte, v Bagdade, v Káhire, v Moskve alebo v Sofii. Jeho bohatý tvorivý život predčasne ukončila iba vo veku 52 rokov tragická autohavária pri Senci. Róbert Dúbravec je pochovaný na cintoríne v Ružomberku a v jeho rodnom meste je po ňom pomenovaná ulica, kde býval.
Jeho ranné maľby sú ovplyvnené hlavne francúzskym postimpresionizmom a inšpiráciou maliarmi Maximiliánom Schurmannom a Martinom Benkom. Podľa slov kurátorky ružomberskej výstavy Márie Martinkovej umelec vo svojej maliarskej tvorbe uplatňoval skôr expresívny prístup, maľoval často žánrové výjavy ako napríklad práca, krajinné motívy alebo folklórne námety ako Morena apod. Ústrednou témou jeho obrazov bol hlavne ženský ale aj mužský portrét, ženský akt, krajina alebo zátišie. Avšak asi najvýraznejšie sa Róbert Dúbravec uplatnil v grafike. Svojim originálnym výrazom v technikách čiernobieleho a kolorovaného drevorytu či linorytu voľne nadviazal na tvorbu iného slávneho ružomberského rodáka Ľudovíta Fullu. S jeho dielami sa môžeme stretnúť aj vo verejnom priestore. V rokoch 1952 – 1975 vytvoril viaceré nástenné maľby, sgrafitá, vitráže alebo keramické mozaiky verejných objektov v Žiline, v Banskej Bystrici, v Ružomberku, v Pezinku, v Starej Ľubovni, v Považskej Bystrici, v Tisovci, v Podskalke, v Prešove, v Trebišove či v Michalovciach.
Výstava v Liptovskom múzeu zachytila dielo Róberta Dúbravca v jeho komplexnej šírke. Na prvý pohľad zaujmú oleje väčších formátov ako Dve ženy, Portrét ženy, Ženský akt II alebo mužské portréty z 50. rokov. Pri jeho voľnej grafike ide najmä o angažovanú dobovú tvorbu s tematikou SNP, mierového života a oslavy práce ako možno vidieť na drevorezoch V priadiarni, či Pieseň o vysokých peciach zo 60. rokov alebo oslavy pokroku v oblasti vedy a techniky napríklad v grafike Rakety pošlime na Mesiac. No azda najatraktívnejšie z celej výstavy je práve veľké množstvom knižných ilustrácií ako napríklad Oravské rozprávky, O dvanástich mesiačikoch, Pastierik, O troch bratoch, ktoré vznikli v 70. rokoch uplynulého storočia. Síce sa autor abstraktnej tvorbe príliš nevenoval, v rámci výstavy ale prekvapia aj jeho dve farebné Abstraktné kompozície, čo len potvrdzuje široký tvorivý potenciál umelca, ktorý sa, bohužiaľ, vďaka nešťastnej udalosti z 8. novembra 1976 nemohol rozvinúť naplno. Výstava v Liptovskom múzeu je napriek tomu dôstojným pripomenutím jeho diela.
Text a foto: Vladimír Dubeň