V dobe, keď nám každú chvíľku zatvárajú alebo otvárajú kultúrne inštitúcie, je iba veľmi ťažké vystihnúť správny čas pre návštevu galérie. Našťastie výstava Rembrandt: Portrét človeka v Paláci Kinských na Staromestskom námestí, ktorú pripravila Národná galéria, dostala milosť a za určitých veľmi prísnych opatrení, môže byť otvorená aj počas takzvaného „lockdownu“. Návštevník si síce musí vystáť viac ako hodinový rad, ale to čo na neho čaká vo vnútri, za trochu nepohodlia určite stojí.
Rembrandt Harmenszoon Van Rijn, holandský maliar a grafik, je považovaný za jedného z najvýznamnejších maliarov západného umenia. Jeho tvorba spadá do takzvaného „holandského zlatého veku“ v 17. storočí, kedy holandská spoločnosť dosiahla nebývalý ekonomický a kultúrny rozkvet. Rembrandt vo svojom diele majstrovsky ovláda techniku šerosvitu, známu už od čias talianskeho maliara Caravaggia, dokazuje hlbokú znalosť ikonografie a dokonalé zvládnutie figurálnej maľby. V témach jeho diel sa opakujú hlavne portréty, autoportréty, výjavy holandskej krajiny, mytologické a biblické motívy.
Všetky tieto témy možno nájsť aj na Rembrandtovej pražskej výstave. Ide o prvotriedne diela, zapožičané nie len z významných tuzemských a svetových múzeí a galérií, ako sú Moravská galéria v Brne, Arcibiskupstvo olomoucké, Kráľovská kanónia premonštrátov na Strahove, The Metropolitan Museum of Art New York, Koninklijk Museum voor Schone Kunsten Antwerpen, The National Gallery London, Staatliche Kunstsammlungen Dresden, viedenská Albertina, ale aj od súkromných zberateľov.
Azda najcennejším dielom výstavy je obraz Učenca v študovni zo zbierok Národnej galérie Praha z roku 1634. Portrét nezachytáva iba fyzickú podobu neznámeho muža, ale z výrazu jeho tváre sa dá vyčítať aj jeho bohatý duchovný život. Údajná odhadovaná aktuálna hodnota tohto diela by sa dnes na trhu s umením blížila ku 4 miliardám českých korún, ale ani to nemusí finálna suma za taký klenot. Ľudskú pominuteľnosť reprezentuje obraz Kupida fúkajúceho mydlové bubliny z roku 1634. Je typickou ukážkou Rembrandtovej tvorby tridsiatych rokov 17. storočia so silnou kompozičnou diagonálou, jasnou farebnosťou a citlivou prácou so svetlom a tieňom. Na portréte Saskie van Uylenburgh Rembrandt zachytáva podobizeň svojej nastávajúcej manželky v slamenom klobúku. Mladá, vtedy len 21 ročná dievčina, ktorá majstrovi učarovala, sa na obraze koketne usmieva a portrét tak pôsobí veľmi optimistickým dojmom. Naopak obraz Čítajúceho mnícha z Rembrandtovho neskoršieho obdobia zobrazuje sediaceho mnícha v tieni, ktorý drží pred sebou v ruke svetlom prežiarenú listinu. Z jeho výrazu sála hlboký pokoj, temnota a múdrosť zároveň.
Ale Rembrandt nebol iba skvelý maliar, ale aj vynikajúci kresliar, rytec a grafik. Jeho precízne grafiky znázorňujú v najjemnejších detailoch hlavne biblické motívy. Napríklad monumentálna tlač Tri kríže z roku 1653 je právom považovaná za jedno z jeho najvýznamnejších grafických diel. Ako prvý umelec na svete zrealizoval takúto rozsiahlu kompozíciu iba suchou ihlou a tým vytvoril dielo také pôsobivé, že hlboko zasiahne každého diváka.
Rembrandtove práce sú v Paláci Kinských vhodne doplnené dielami jeho súčasníkov, ale aj jeho následovníkov, ako sú napríklad obrazy jeho blízkeho priateľa a zároveň rodáka z jeho rodného Leidenu Jana Lievensa alebo ďalšími ako je Gerrit Dou, Ferdinand Bol, Govert Flinck či Christopher Paudiss. Bodku za výstavou ponúkne moderné chápanie Rembrandtovho diela v tvorbe popredných súčasných umelcov, ktorý ukazujú na skutočnosť, že odkaz jeho diela je aj po viac ako 350 rokoch stále živý.
Text a foto: Vladimír Dubeň