Adriena Šimotová je jednou z najrešpektovanejších osobností českého výtvarného umenia druhej polovice 20. storočia a počiatku 21. storočia. Tento rok si pripomíname 100. výročie od jej narodenia a pri tejto príležitosti pripravila Galéria Benedikta Rejta v Lounech v spolupráci s Nadačným fondom Adrieny Šimotovej a Jiřího Johna v dňoch 20. 03. – 31. 05. 2026 výstavu pod názvom Rozhraní. Výstava, ktorú kurátorsky zastrešili Pavel Brunclík a Lucie B. Šiklová, je prvou z trojdielneho cyklu venovaného tejto autorke. S jej tvorbou sa opäť budeme mať možnosť v priebehu roku stretnúť v Múzeu Kampa v Prahe a ku konci roku v Moravskej galérii v Brne.
Adriena Šimotová sa narodila 06. augusta 1926 v Prahe do evanjelickej rodiny, ktorá patrila ku strednej triede. Otec bol technický úradník a matka síce vyštudovala Vysokú školu umeleckopriemyslovú, ale po celý život bola ženou v domácnosti. Najväčší vplyv na umelecký rast malej Adrieny mala asi stará mama Mathilde, ktorá pochádzala zo švajčiarskeho mesta Yverdon-les-Bains. Adrienine detstvo silne poznamenala 2. Svetová vojna a ako sama spomína, najviac sa bála leteckých náletov. Ale ani tie ju neodradili od cesty k vlastnej tvorbe. V rokoch 1942 – 1945 vyštudovala Strednú grafickú školu v Prahe u profesora Zdeňka Balaša, ktorý ju naučil všetko podstatné, čo sa mohla dozvedieť o farbách. V rokoch 1945 – 1950 absolvovala Vysokú školu umeleckopriemyslovú v Prahe u profesora Josefa Kaplického, ktorého zase považovala za najosvietenejšieho zo všetkých svojich pedagógov.
Adriena Šimotová vstúpila na výtvarnú scénu v druhej polovici 20. storočia. Jej citlivé vnímanie okolitého sveta však tvrdo narazilo na drsnú dobu sovietskeho stalinizmu. Preto hľadala oporné body pre svoju tvorbu najmä vo francúzskej predvojnovej avantgarde. V roku 1953 sa vydala za maliara, ilustrátora a grafika Jiřího Johna, s ktorým spoločne vstúpila do umeleckej skupiny okolo maliara Václava Bartovského UB12. Atmosféra tejto umeleckej skupiny výrazne ovplyvnila prvé obdobie jej tvorby. Prejavovala sa ako maliarka s citom pre čistotu farieb. Jej obrazy sú v tomto období blízke k francúzskej abstraktnej lyrike, ale na rozdiel od Francúzov sú menej existenciálne a skôr vypovedajú o životnej harmónii. Na konci 60. rokov sa v českom umení presadil prúd Nová figurácia, ktorý vychádzal čiastočne z popartu so snahou znázorniť figúru v novom kontexte. Adriena Šimotová v tomto duchu vytvárala obrazy s témou bežných činností ako česanie alebo umývanie, odkazujúce na krásu bežných denných úkonov. V roku 1972 jej umiera po ťažkej a dlhodobej chorobe manžel Jiří John. Po jeho predčasnom odchode už sa nedokázala vrátiť k výrazným farbám, atak zvolila nové výrazové prostriedky ako krehkosť papiera a mäkkosť látky. Využitím týchto netradičných médií sa snaží o vyjadrenie svojich osobných pocitov z prchavosti života. V 80. rokoch sa stal hlavným médiom jej tvorby papier, ktorý rôznymi spôsobmi pretláčala, perforovala, vrstvila alebo z neho vytvárala veľké papierové objekty.
Po nečakanom úmrtí syna Martina začala tvoriť podoby už nežijúcich blízkych ľudí ako napríklad členov vlastnej rodiny, priateľov alebo spolužiakov. Postupom času narastá u autorky trend abstrahovania od reálnych tvarov a prevláda cesta akéhosi formálneho aj myšlienkového odhmotnenia. Telesnosť je v jej diele stále zastúpená, ale je oveľa vzácnejšia, až sa na sklonku jej života vytratí úplne. Tvary akoby sa rozplývali do akejsi oblačnej, vesmírnej, poletujúcej hmloviny.
Výstava v galérii v Lounech prezentovala najmä veľkoformátové perforácie a frotáže. Dominantným dielom výstavy bola inštalácia spojená s videoprojekciou z roku 1994 pod názvom O blízkém a vzdáleném (Čtení). Do popredia autorka umiestnila dve postavy, čítajúce knihu, cez ktoré je premietaný rukou písaný text. Videoprojekcia dodáva dielu hĺbku priestorovú, ale zároveň aj obsahovú. Dielo Z cyklu Ruce I z roku 2013 zachytáva jemný otlačok rúk zvýraznený karmínovo červenou farbou. Akoby sa autorka snažila v záverečnej fáze svojej kariéry zanechať za sebou nezmazateľnú stopu ako odkaz pre budúce generácie. Zo súkromnej zbierky bolo zapožičané čiernobiele dielo Velikonoce (Rozpjatá náruč) I, II z roku 1992, evokujúce roztvorenú náruč Ježiša Krista umierajúceho na kríži. Ďalším neprehliadnuteľným dielom bola veľkoplošná papierová skladačka Z cyklu Mapování prostoru – Tělo kláštera (Hostinné) XIII, Klenby zo zbierok Galérie výtvarného umenia v Zlíne, ktoré vzniklo v roku 1989. Druhá časť výstavy sa venovala hlavne figurálnej tvorbe Adrieny Šimotovej. V dielach ako Bílá noc z roku 1970, Přepadnutí I, Schody alebo Schoulení z roku 1985 možno rozoznať jemné línie nahých ležiacich tiel, odvrátených chrbtom smerom k pozorovateľom. Ich spoločným menovateľom je prirodzená autorkina plachosť a akýsi vnútorný strach z odhalenia svojej skutočnej tváre.
Adriena Šimotová zomrela v Prahe 19. mája 2014 vo veku 87 rokov. Za svoje dielo bola v roku 1970 ocenená Zlatou medailou na bienále vo Florencii, ďalej Veľkou cenou na bienále v Ľublani v roku 1979, Rytierskym rádom za literatúru a umenie vo Francúzsku v roku 1991, Medailou Za zásluhy 1. stupňa v roku 1997, Herderovou cenou v roku 2000 a Cenou Ministerstva kultúry za prínos v oblasti výtvarného umenia v roku 2005.
Text a foto: Vladimír Dubeň
Počet zobrazení: