V roku 2023 sme na stránkach časopisu Listy, s nadšením informovali o novootvorených priestoroch Slovenskej národnej galérie v Bratislave, ktorá prešla dlhoročnou rekonštrukciou a má parametre stať sa modernou kultúrnou inštitúciou, porovnateľnou s tými európskymi. Avšak za 3 roky nabrala SNG úplne iný smer. Aktuálne čelí obrovskej personálnej, odbornej, ale aj obsahovej kríze a jej budúcnosť je viac než neistá. Aj o tom vypovedá výstava pod názvom Slobodná národná galéria, ktorú zrealizovala Galéria hl. mesta Prahy od 03. 02. do 29. 03. 2026 vo svojom Dome fotografie. V tejto súvislosti sme oslovili k rozhovoru dvoch z trojice kurátorov Alexandru Kusú a Branislava Matisa, ktorí výstavu v Prahe pripravili.
Prečo ste sa rozhodli zrealizovať v priestoroch Galérie hlavného mesta Prahy výstavu Slobodná národná galérie?
Oslovila nás Galéria hlavného mesta Prahy, že sa im uvoľnil termín a takáto výstava by bola dobrá dvojička k pripravovanému titulu o umeleckom aktivizme.
Čo bol podľa vás hlavný dôvod k odvolaniu bývalej riaditeľky Alexandry Kusej, ktorá Slovenskú národnú galériu viedla 14 rokov a stála za úspešným dokončením jej rekonštrukcie?
Keď tak nad tým uvažujeme, tak nekompatibilita s novým vedením Ministerstva kultúry. Oni chcú mať všade „svojich ľudí“.
Po jej odvolaní sa na poste riaditeľa vystriedali 4 stranícki nominanti Ministerstva kultúry, z čoho prvý Anton Bittner vydržal vo svojej funkcii iba 54 dní, druhý Miloš Timko iba 55 dní, tretí Jaroslav Niňaj iba 140 dní a aktuálne inštitúciu krátky čas riadi Juraj Králik. Prečo je, podľa vás, pôsobenie týchto kandidátov, v kľúčovej pozícii pre chod galérie, také krátke?
Kandidáti boli na funkciu úplne nespôsobilí, čo sa ukázalo po ich nástupe – v dôsledku ich vedenia opustilo galériu vyše 100 odborníkov a profesionálov. Ministerstvo ich menilo, pretože to nesekali, ako chceli. Po hromadnom odchode už riaditeľa nechali – inštitúcia zomrela, takže nebolo o čom.
V novembri 2025 získala trojica bývalých zamestnankýň SNG Veronika Němcová, Bohdana Hromádková a Klára Hudáková prestížne ocenenie Biela vrana, ktoré sa udeľuje už od roku 2008 za odvážne činy a spoločenský prínos. Ich príklad už nasledovalo viac ako 100 zamestnancov, ktorí pracovali v galérii dlhé roky. Čo sú hlavné dôvody hromadného odchodu zamestnancov z tejto inštitúcie?
Spomínané kolegyne boli vybraté ako zástupkyne odídených zamestnancov, ktorí dostali toto ocenenie. Hromadný odchod iniciovali iné kolegyne a bolo to veľmi bolestné rozhodnutie, no nemohli inak, keď zistili, že pod amatérskym vedením nedokážu vykonávať svoju prácu tak, ako si myslia, že to má byť.
Prečo bolo z priestorov Slovenskej národnej galérie odstránené dielo súčasnej slovenskej výtvarníčky Denisy Lehockej, ktorá je uznávaná doma aj vo svete?
Údajne chceli priestor využiť ako súčasť výstavy. No dielo bolo na chodbe osadené ako trvalá súčasť interiéru, takže je zrejmé, že to bola ukážka sily a zrejme aj taká infantilná zlomyseľnosť, pretože kurátorkou bola Alexandra Kusá.
Krátko po odvolaní riaditeľky Alexandry Kusej vznikla Slobodná národná galéria, spočiatku iba ako neoficiálny kanál SNG bez cenzúry, ktorý neskôr prerástol do iniciatívy, organizujúcej sériu výstav Otvorenie, Déjá Vu, Manipulácia, Porozumenie alebo Názor na Námestí Karola Vaculíka v blízkosti SNG. Čo je jej cieľom?
Tieto akcie už robili umelci združení do ďalšej iniciatívy Umenie nebude ticho. Súčasťou smutného príbehu o zničení funkčnej inštitúcie sú aj veľmi pekné príbehy o solidarite – toto je jeden z nich. Umelci vyhlásili bojkot inštitúcie a pripravili v jej susedstve náhradný program – a celé to malo festivalovú atmosféru. Bolo to vlastne moc fajn.
Ako sa k celej situácii v SNG postavili samotní umelci, ktorých táto inštitúcia reprezentuje?
Zdá sa, že toto sme zodpovedali v predchádzajúcej otázke, ale tu možno ešte pripomenúť, že tak, ako umelci sa zachovali aj galerijní návštevníci. Dnes je inštitúcia dom duchov, na 5000 metrov štvorcových im stačí päť kustódiek a vlastne ani netreba upratovať.
V rámci vernisáže ste viackrát opakovali, že koncept výstavy je postavený tak, aby bol zrozumiteľný aj pre pani z Pardubíc. Prečo je také dôležité, aby tomu, čo sa udialo v SNG v rokoch 2024/25 porozumel aj bežný český návštevník?
Mnohí politici huckajú verejnosť proti kultúre a umelcom, preto sme chceli vysvetliť, že deštrukcia galérie sa netýka len umelcov, ale dotýka sa každého občana, ktorí si ju vlastne platí zo svojich daní.
Mohla by v súčasnej situácii vzniknúť podobná výstava aj na Slovensku?
Podobnú výstavu usporiadala Synagóga Žilina, viem, že niečo chystá aj Brno, takže, kto cíti potrebu, tak podobný titul vie zaradiť do svojho programu. Inštitúcie v pôsobnosti ministerstva samozrejme nie.
Vidíte nejaké východisko zo súčasnej krízy v Slovenskej národnej galérii?
Áno, nebyť ticho, upozorňovať, zaznamenávať, uchovávať informácie a keď sa zmení politická situácia, tak inštitúciu opraviť a všetko nahlas povedať.
Plánujete výstavu Slobodná národná galéria v budúcnosti zrealizovať ešte niekde inde?
Ideálne už onedlho v Slovenskej národnej galérii.
Rozhovor pripravil: Vladimír Dubeň, fotografie z výstavy: Vladimír Dubeň
Počet zobrazení: