Budha pri jednom zo svojich kázaní iba zodvihol kvetinu a mlčal. Jeho učeník Mahákašjapa sa usmial a Budha mu povedal: „Tomu, kto chápe bez slov, som odovzdal pravé učenie.“ Takto vraj podľa legendy začali základy Zenu, ktorý sa neskôr rozšíril do Číny a Japonska, kde získal svoju dnešnú podobu. Každý, kto navštívi práve prebiehajúcu výstavu v Galérii ROZETA v Ružomberku pod názvom Zen – zrkadlo okamihu, dvoch renomovaných výtvarníkov slovenského profesora Jána Kudličku a poľského profesora Krzystofa Trusza, pochopí, že umenie treba prijímať potichu a s pokorou. Umelci dvoch blízkych európskych krajín, ktorých spojenie začalo na Akadémii výtvarných umení vo Varšave v roku 2012 a pokračovalo spoločnou výstavou Spotkanie v Malej galérii v Nowom Saczi v roku 2024, predstavujú v spolupráci s kurátorkou Zuzanou Gažíkovou v centre Dolného Liptova súbor horizontálnych a vertikálnych malieb a kaligrafií.
Ján Kudlička maliar, grafik, ilustrátor, literát, pedagóg obvykle hľadá svoju inšpiráciu v okolitej krajine Liptova a Oravy. Tento krát však načrel do mikrosveta vody, kameňov, vegetácie, ale aj kvapiek dažďa dopadajúcich na pokojnú hladinu jazierka vo vlastnej záhrade. Je tichým pozorovateľom tohto prírodného divadla a objavuje v ňom, prostredníctvom nespočetného množstva sústredených a prelínajúcich sa kružníc, skryté tajomstvá. Očarenie umelca japonskou kultúrou záhrad a zenového budhizmu začalo už v sedemdesiatych rokov dvadsiateho storočia. Tieto princípy neskôr rozvinul pri práci na knihe slovenských básnikov Mávnutie krídiel (42 slovenských haiku), ktorá vyšla v roku 2011 vo vydavateľstve Skalná ruža. Pri tvorbe ilustrácií, ktoré ku knihe vznikli, si osvojil prístup a spôsob práce japonských majstrov, ktorý využíva vo svojej voľnej tvorbe dodnes. Zaujímavosťou je, že všetky diela vystavené v Galérii ROZETA vznikli v roku 2025, čo len dokazuje, že umelec nemusí hľadať inšpiráciu príliš ďaleko na to, aby vedel premeniť prúd vnútornej tvorivej energie do estetickej podoby.
Krzysztof Trusz grafik, ilustrátor, maliar, typograf, grafický dizajnér a cestovateľ sa narodil vo Vroclave, ale už dlhé roky žije a pôsobí vo Varšave. Najväčší vplyv na jeho tvorbu mala japonská kaligrafka Mihoko Watanabe, u ktorej študoval pol roka kaligrafiu. Slovo kaligrafia síce pochádza z gréčtiny (v doslovnom preklade krásne písmo), ale najväčšie uplatnenie našlo práve v čínskom, japonskom a kórejskom zenovom budhizme. Táto technika umeleckého písma v sebe spája text a estetiku, kde každý ťah štetca má svoj výraz, rytmus a energiu. Umelec sa najprv sústredí, stíši svoju myseľ a potom jediným ťahom napíše znak. Každý jeden ťah odráža stav jeho mysle, preto sa kaligrafia niekedy nazýva aj „zrkadlom ducha“. Krzysztof Trusz je na výstave zastúpený svojimi najnovšími vertikálnymi kaligrafiami, ktoré pripomínajú japonské znakové písmo nanášané tušom na biely papier. Na rozdiel od klasickej kaligrafie orientovanej na krásu a technickú dokonalosť, preferuje vo svojej tvorbe spontánnosť a pravdivosť okamihu. Autor naplno uplatňuje v maliarskom geste absolútne sústredenie v podobe vnútornej meditácie, ktorú technika kaligrafie umožňuje.
Hneď pri vstupe do priestorov galérie návštevníka prekvapí veľký Kudličkov polyptych, tvorený siedmymi farebnými pastelmi s názvom Veľká zenová kompozícia, z ktorej každá časť má zároveň vlastné pomenovanie. Toto dielo možno považovať za východiskový bod všetkých ostatných autorových obrazov, s ktorými sa v rámci výstavy stretneme. Podobne ako v jeho záhradnom jazierku plnom života, neustálych premien, dopadajúceho svetla a pohybu vodnej hladiny, nájdeme aj tu všetky znaky fascinujúceho mikrosveta, ktorý ale zároveň odráža duchovný rozmer ľudského bytia. Zablúdený menhir ako praveký obradný kameň sa na inom mieste výstavy znovu objaví v spoločnosti dvoch dažďových kvapiek ako samostatný obraz, vytvorený kombinovanou technikou. Kamene, ktoré môžeme nájsť nie len v dielach oboch autorov, ale aj rôzne rozmiestnené vo výstavných priestoroch, majú v zen budhizme hlbokú symboliku, lebo reprezentujú neotrasiteľnosť mysle, plynutie času, ticho ale aj večnosť. Dažďové kvapky a ich sústredené občas prelínajúce sa kruhy ako metafora pominuteľnosti a zároveň krásy každého okamihu boli inšpiráciou pre veľké plátno s názvom 9 kvapiek, ale aj pre početnú skupinu ďalších diel vytvorených na plátne alebo na ručnom papieri. Tému dažďa ako obraz duchovnej očisty, pokoja a jednoty s prírodou autor rozvíja ďalej v dielach Daždivá kompozícia či Dážď II.
V centrálnej časti galérie zrazu narazíme na hustý vodopád zavesených vertikálnych kompozícií Krzysztofa Trusza pod jednotným názvom Medzi znakom a tichom. Skupina kaligrafií vytvorených čiernym tušom na papieroch rovnakej veľkosti, rozmiestnených v rôznej výške nad úrovňou zeme, doslova vytvára trojdimenzionálny efekt. Tento súbor prác, od najjednoduchších kaligrafických znakov až po zložité navzájom poprepájané štruktúry, má z každého uhla pohľadu úplne iný rytmus. Niekedy intenzita zážitku viac graduje, inokedy pôsobí skôr upokojujúcim dojmom. Tému medzi znakom a tichom Trusz rozvíja aj na svojich štrnástich plátnach menšieho formátu umiestnených na zadnej stene galérie, ktoré možno podobne ako Kudličkovu zenovú kompozíciu nazvať kľúčom k pochopeniu diela autora. Dvakrát sedem obrazov rozdelených na dve polovice čistým bielym pruhom papiera evokuje akýsi oltárny monument v tvare kríža odkazujúci na spoločnú blízkosť mystickej skúsenosti bez ohľadu na vierovyznanie jednotlivca. A práve v tomto bode dochádza aj k harmonickému súzvuku medzi obomi umelcami. Tam, kde končí Kudličkov prírodný mikrokozmos, začína Truszova vertikálna meditácia a naopak. Aj tieto spoločné prieniky Ján Kudlička výstižne definuje v sprievodnom texte k výstave: V tejto dobe nepokoja, „čudnej a vypočítavej angažovanosti“, odsúvania skutočných hodnôt, sa hlási výstava k oslave prírody, ušľachtilým formám a znakom, k pojmu KRÁSA. Je premostením do krajiny ticha, pokoja a meditácie.
Text: Vladimír Dubeň, Foto: Jozef Martiška, Vladimír Dubeň a archív Krzysztofa Trusza
Počet zobrazení: