Výstavu Kubizmus zo zbierky Západočeskej galérie v Plzni, ktorá prebehla v pražskom Múzeu Kampa od 01. 11 .2025 do 01. 02. 2026, možno právom označiť ako kultúrnu udalosť sezóny. Návštevníci mali možnosť počas uplynulých troch mesiacov vidieť vedľa seba diela miliónovej hodnoty od najvýznamnejších predstaviteľov českého kubizmu. Jedna z najkvalitnejších zbierok, o ktorej systematické budovanie sa zaslúžil už od šesťdesiatych rokov minulého storočia prvý riaditeľ Západočeskej galérie Oldřich Kuba, patrí v oblasti moderného umenia vôbec k tomu najcennejšiemu, čím sa český zbierkový fond môže pochváliť.
Výstava predstavila na dvoch poschodiach diela podľa jednotlivých autorských profilov, pričom najväčší priestor, čo sa týka počtu vystavených obrazov, dostali Bohumil Kubišta a Emil Filla. Oldřich Kuba sa obzvlášť nadchol pre dielo Bohumila Kubištu, dokonca rozbehol medzi zberateľmi tzv. „Operáciu Kubišta“, aby zapožičali jeho diela na monografickú výstavu a tie od nich postupne natrvalo získaval do plzenskej kolekcie. Bohumil Kubišta patrí k najvýraznejším predstaviteľom rannej českej avantgardy. Vyštudoval Umelecko-priemyslovú školu a Akadémiu výtvarných umení v Prahe a neskôr absolvoval študijný pobyt vo Florencii a v Paríži. Vo svojich expresívne ladených kubistických dielach vytvoril originálnu syntézu geometrie a duchovnej hĺbky. V rámci výstavy bol okrem iného zastúpený svojimi vrcholnými dielami ako Paridov súd z roku 1911 alebo Vzkriesenie Lazara z rokov 1911-12, ktoré zaujmú najmä výraznou farebnosťou. Autor stavia do protikladu teplé a studené farby, aby tak lepšie zdôraznil dramatickosť výjavu. Aj napriek tomu, že Bohumil Kubišta zomrel predčasne vo veku 34 rokov na španielsku chrípku, jeho dielo je zásadným prínosom k etablovaniu moderného českého výtvarného prejavu.
Emil Filla začínal svoju kariéru ako úradník poisťovne v Brne, avšak táto práca ho dlho nenapĺňala a tak začal študovať na Akadémii výtvarných umení v Prahe v ateliéri chorvátskeho maliara Vlaha Bukovaca. Po troch rokoch akadémiu so skupinou ďalších spolužiakov ale opustil, aby hľadal novú cestu vo výtvarnom umení. Stal sa členom skupiny Osma a v tomto období bol výrazne ovplyvnený najmä expresionizmom. Od roku 1910 cítiť v jeho biblických námetoch silný vplyv španielskeho maliara gréckeho pôvodu El Greca, ale aj prvky secesného symbolizmu. Postupne sa však prikláňa k Picassovmu analytickému kubizmu, ktorý považoval z vrchol výtvarného umenia. S priamym odkazom na Picassov obraz Básnik sme sa mohli stretnúť v rámci výstavy vo Fillovom oleji z roku 1914 pod názvom Hlava starého muža, kde autor naplno využíva prvky geometrie. Vo svojej neskoršej tvorbe umelec reflektuje rastúce politické napätie a hrozbu nacizmu v Európe. V cykle Boje a zápasy z rokov 1936 – 39 zobrazuje motív zápasu človeka so zvieraťom, inšpirovaný antickou mytológiou ako symbol boja dobra so zlom a zároveň nebezpečia nástupu totalitnej moci. Fillov protinacistický postoj vyústil v roku 1939 do jeho zatknutia a uväznenia v nemeckom koncentračnom tábore Buchenwald, kde strávil šesť rokov. Po roku 1945 bol Filla síce menovaný profesorom novovzniknutej Vysokej školy umeleckého priemyslu v Prahe, ale jeho tvorba dostala tvrdú ranu v podobe jediného uznávaného umeleckého smeru - socialistického realizmu. Zlomovým obrazom tohto obdobia sa stáva Veľkonočná obeť, ktorý vznikol krátko po komunistickom prevrate v roku 1948. Obraz znázorňuje muža obetujúceho barančeka ako symbol dezilúzie z doby, kedy osobnú slobodu nahrádza nový manipulatívny totalitný režim.
Josef Čapek patrí so svojim bratom spisovateľom Karlom Čapkom k najvýznamnejším osobnostiam českého kultúrneho života prvej polovice 20. storočia. Bol všestranným umelcom, nie len v oblasti výtvarného umenia, ale aj ako spisovateľ a dramatik. Vyštudoval na Umelecko-priemyselnej škole v Prahe a navštevoval ateliér Colarossi v Paríži. Stal sa aktívnym členom výtvarných skupín S. V. U. Mánes a Tvrdošijní. Na výstave bol zastúpený tromi dielami Námorník z roku 1913, ikonickým obrazom Hlava z roku 1915 a obrazom Nevestka z roku 1920. Čapek vo svojej tvorbe prepája formálny experiment s hlboko ľudským obsahom. Jeho prístup nie je príliš poznamenaný radikálnymi kubistickými prejavmi a ani nevyznieva chladne analyticky. Josef Čapek zomrel v roku 1945 v nemeckom koncentračnom tábore Bergen-Belsen.
Otto Gutfreund je v podstate v Museu Kampa ako doma, vzhľadom na to, že významná česká zberateľka Meda Mládková v tomto múzeu sústredila spolu s Kupkovými obrazmi najväčšiu zbierku sôch, plastík, náčrtov a kresieb tohto autora. Otto Gutfreund bol kľúčovou postavou českého moderného sochárstva prvej tretiny 20. storočia. Študoval na Umelecko-priemyslovej škole v Prahe a v ateliéri francúzskeho sochára Émile Antoina Bourdella v Paríži. Po návrate do Prahy sa stal významným predstaviteľom kubizmu. Pre jeho sochy je príznačné zhmotnenie pohybu, napätia a vnútornej dynamiky. Umelec, bohužiaľ, odišiel predčasne iba vo veku 38 rokov, keď sa nešťastnou náhodou utopil pri kúpaní vo Vltave. Západočeská galéria má v zbierkach niekoľko jeho kľúčových diel ako napríklad Úzkosť z rokov 1911-12, Podobizeň otca III z roku 1912 alebo Hamlet II z rokov 1912-13.
Václav Špála absolvoval pražskú Akadémiu výtvarných umení, kde bol jeho učiteľom rovnako ako u Emila Fillu chorvátsky maliar Vlaho Bukovac a český maliar Franz Thiele. Jeho ranná tvorba bola ovplyvnená najmä expresionizmom a fauvizmom. Až neskôr sa priklonil ku kubizmu, avšak nikdy neprijal jeho analytické postupy. Typickými znakmi jeho kubistického obdobia boli postavy tvorené trojuholníkmi, štvorcami a obdĺžnikmi vo výraznej farebnosti, ktorú často redukoval iba na bielu, modrú a červenú farbu. V roku 1923 sa od kubizmu nakoniec úplne odklonil a začal maľovať krajiny, zátišia a kytice s prevahou jedného farebného tónu. Diela ako Dievčenský akt z roku 1912 alebo Veľké kúpanie z roku 1919, prezentované v rámci výstavy, sú typickou ukážkou jeho kubistického obdobia.
Po jednom diele boli na Kampe zastúpení aj ďalší známi autori, ktorých prínos pre český kubizmus je určite nemenej významný ako u vyššie spomenutých umelcov. Ján Zrzavý, Jiří Kars, Antonín Procházka, František Muzika, Svatopluk Máchal alebo František Hudeček, to všetko sú mená, o ktorých tvorbe a živote by sa dalo písať ešte veľmi dlho. A aj preto verím, že výstava českého kubizmu nebude posledným kultúrnym zážitkom, ktorý nám Západočeská galéria nadelila ako prekvapenie pod vianočný stromček.
Text a foto: Vladimír Dubeň
Počet zobrazení: