Pražská Kunsthalle bola síce otvorená v historickej budove bývalej trafostanice na Malej strane iba v roku 2022, ale už dokázala na seba upozorniť niekoľkými zaujímavými výstavami. V období máj až október 2024 pripravila táto súkromná umelecká inštitúcia rozsiahly prierez dielom významnej českej fotografky, dokumentaristky a teoretičky v oblasti fotografie Lucie Moholy pod názvom EXPOSURES. Výstavu kurátorsky pripravilo medzinárodné trio Meghan Forbes z Metropolitného múzea umenia v New Yorku, Jordan Troeller z berlínskej Freie Universität a Jan Tichý český fotograf, žijúci v Chicagu.
Lucia Moholy sa narodila v roku 1894 v Prahe do židovskej česko-nemeckej rodiny. Študovala na Nemeckom dievčenskom lýceu a krátko aj Nemeckej filozofickej fakulte v Prahe. V roku 1915 odišla do Berlína, kde sa zoznámila so svojim budúcim manželom maďarským maliarom a fotografom Lászlo Moholy-Nagyom. Spolu odišli na jednu z najvýznamnejších škôl moderného umenia, dizajnu a architektúry Bauhaus do Desavy, kde sa manžel stal profesorom. Škola sa snažila obnoviť úzky vzťah medzi umením a remeslom a preto sa musel každý študent naučiť v prvom rade dobre ovládať remeslo. Malomestský život a izolovanosť školy fotografke príliš nevyhovovali a to malo vplyv aj na neskorší rozchod manželského páru. V roku 1933 sa v Nemecku dostala k moci nacistická strana NSDAP a Lucia po krátkom pobyte v Prahe, vo Švajčiarsku a v Paríži nakoniec skončila v exile v Londýne, kde sa živila ako komerčná fotografka. Tu vznikla aj jej kniha Sto rokov fotografie 1839 – 1939, ktorá sa v čase svojho vydania tešila veľkej popularite. Je to krátky dobový výklad kultúrnych dejín fotografie, ktorý vyšiel pri príležitosti pražskej výstavy konečne aj v češtine. V 50. rokoch minulého storočia bola Lucia Moholy ako technická špecialistka pre UNESCO poverená založením laboratória na kopírovanie a uchovávanie spisov v tureckej Ankare a Istanbule. V tomto období precestovala Blízky a Stredný východ vrátane Izraela a na svojich cestách neustále aktívne fotografovala a natáčala dokumentárne filmy pre UNESCO. Záver svojho života prežila vo Švajčiarsku, kde sa v roku 1981 konala aj jej prvá samostatná výstava v Galérii Renéeho Zeiglera v Curychu.
Výstava v Pražskej Kunsthalle predstavila široký záber aktivít Lucie Moholy od 10. do 70. rokov 20. storočia. Prostredníctvom autorkiných osobných denníkov a ďalších archívnych materiálov sa návštevníci mali možnosť dozvedieť mnohé detaily z pražského sekulárneho židovského prostredia, v ktorom fotografka vyrastala. Výstava ďalej priblížila jej redakčnú prácu v Berlíne a tiež pôsobenie na škole Bauhause vo Výmare a neskôr v Desave, kam bola premiestnená. Okrem rozsiahlej portrétnej fotografickej tvorby galéria predstavila aj jej odbornú literárnu činnosť alebo príspevok k objavovaniu mikrofilmových metód v Anglicku a v Turecku, či umelecký život vo švajčiarskom Curychu. Obsiahly súbor fotografických portrétov z autorkinho nemeckého obdobia zachytáva najmä ženy z okruhu Bauhausu alebo škôl v Lohelande a Schwarzerdene, ktoré tiež rozvíjali princípy tzv. „radikálnej pedagogiky“. Patrili k nim Florence Henri a Otti Berger, ako aj Clara Zetkin, popredná predstaviteľka nemeckých feministických a socialistických kruhov. Postupy a materiály, ktoré pri svojej tvorbe uplatňovala boli často sklenené dosky, celuloidový film alebo metódy kníhtlače.
Dôležitú úlohu v tvorbe Lucie Moholy hrali projekcie a replikácie. Spolu so svojim mužom Lászlóm Moholy-Nagyom často experimentovali s fotografiami vytvorenými bez použitia fotoaparátu, tvorenými ako inverzné obrazy osvietením predmetov umiestnených na fotografický papier citlivý na svetlo. Na sklenených negatívoch z 20. rokov sú zachytené budovy Bauhausu a tiež dizajnové výrobky z dielní študentov. Snímky sú založené na výraznej práci s uhlami odrážajúcimi experimentálny charakter školy. Vzhľadom na to, že sa neskôr tieto fotografie objavili v mnohých publikáciách, možno Luciu Moholy označiť aj ako dvorného fotografa Bauhausu. Jej diela zohrali dôležitú úlohu v tom, že táto umelecká škola bola vo svete vnímaná ako najvýznamnejšia vzdelávacia inštitúcia v oblasti umenia, dizajnu a architektúry modernej doby.
Útek do londýnskeho exilu z nacistického Nemecka znamenal pre fotografku úplne nový začiatok. Otvorila si fotografický ateliér, v ktorom vznikli portréty členov umeleckej skupiny Bloomsbury a ďalších popredných britských umelcov, vedcov alebo intelektuálov, ktorí sa angažovali v protifašistickom odboji. Pri svojej tvorbe uplatnila úplne nové postupy ako tesný orez alebo malú hĺbkovú ostrosť fotografií. Zaujímavé reportážne fotografie priviezla Lucia Moholy aj z jej zahraničných ciest v Juhoslávii alebo po krajinách Stredného a Blízkeho východu. Objavuje sa na nich ešte oveľa experimentálnejší pohľad na fotografovanie a jeho vzťah k cestovateľskému sprostredkovaniu informácií. Život a dielo tejto, v Čechách nie príliš známej fotografky, sú dôkazom jej širokospektrálneho talentu a odvahy neustále experimentovať.
Text a foto: Vladimír Dubeň