Grafický design je disciplína, ktorá podľa slov komisára výstavy Identita – príbeh českého grafického designu Davida Koreckého, reflektuje politické, sociálne alebo kultúrne zrkadlo toho, čo by sme mohli nazvať národnou identitou. To je aj ústrednou témou výstavy, ktorá prebieha až do 02. februára 2025 v Múzeu Kampa na pražskej Malej strane. Výstavu, ktorú kurátorsky pripravili Filip Blažek a Linda Kudrnovská, je súčasťou väčšieho multižánrového projektu zahrnujúceho televízny cyklus, odvysielaný Českou televíziou, ďalej celovečerný film a rovnomennú knihu o českom grafickom designe.
Expozícia umiestnená na troch poschodiach, prezentuje niekoľko stoviek artefaktov, ktoré vznikli od konca 19. storočia až po súčasnosť. Nájdeme medzi nimi štátne symboly, ikonické plagáty, esteticky upravené knihy a časopisy, notoricky známe logotypy, navigačné systémy hromadnej dopravy alebo príklady grafiky v audiovizuálnej tvorbe. Hneď na prvom poschodí zaujme história vzniku štátnej vlajky. Jej podoba vznikla v roku 1918 spolu so vznikom Československej republiky. Zaujímavosťou je, že síce sa súťaže o jej návrh zúčastnilo viacero renomovaných výtvarných umelcov, nakoniec vyhral návrh štátneho úradníka Jaroslava Kursu, ktorý iba pôvodnú vlajku doplnil o modrý klin. Iný člen výberovej komisie František Kysela odporučil, aby bol modrý klin predĺžený až do polovice celkovej dĺžky vlajky. No a v tejto podobe pretrvala vlajka prakticky až do dnešných dní. Ale nie len vlajka, ale aj všetky ďalšie štátne symboly okrem hymny nesú znaky grafického designu. Patrí ku nim veľký a malý štátny znak, štátne farby, prezidentská štandarda a štátna pečať. Ukážkou brilantnej dizajnérskej práce je napríklad slávnostná úprava Ústavnej listiny Československej republiky od akademického maliara Josefa Sejpku. Požiadavka umeleckého stvárnenia ústavy z roku 1920 vznikla v súvislosti s prezidentskou inauguráciou Tomáša Garigua Masaryka v roku 1927, ale Senátu a Poslaneckej snemovni bola oficiálne odovzdaná až v roku 1932.
Možno si len málokedy uvedomujeme, akým dôležitým nástrojom vizuálnej komunikácie sú už od staroveku mince a bankovky. Asi najvydarenejšími bankovkami z hľadiska grafického designu sú v českej histórii súčasné bankovky od výtvarníka Oldřicha Kulhánka s písmom Jana Solperu. Prvou bankovkou samostatného českého štátu sa stala v roku 1993 dvestokorunáčka s portrétom Jána Ámosa Komenského. Významnú úlohu v oblasti grafického designu plnila už od konca 19. storočia plagátová tvorba. Dnes už jej pozícia vo verejnom priestore vďaka digitálnym médiám trochu upadá, avšak v minulosti bol plagát jedným z hlavných nástrojov informácií o spoločenských udalostiach, o nových produktoch a službách, vyzýval k demonštráciám a protestom, bol nástrojom politickej propagandy alebo hlasom rôznych subkultúr. Ikonickým plagátom, ktorý môžeme vidieť v rámci výstavy, je plagát od autora opony Národného divadla Vojtěcha Hynaisa k Všeobecnej zemskej výstave v roku 1891 v Prahe. Plagáty zneužívali naplno na politickú propagandu aj oba totalitné režimy – nacistický a komunistický. V socialistickom zriadení sa stali všadeprítomnou súčasťou verejného priestoru od školských a podnikových násteniek až po obrovské transparenty hlásajúce absurdné heslá na fasádach domov. V období nežnej revolúcie v roku 1989 vznikla potreba doručiť prostredníctvom plagátov čo najrýchlejšie informácie o aktuálnom dianí hlavne do menších miest a dedín. Plagáty v tomto čase vznikali veľmi rýchlo a vytvárali ich amatérski, ale aj špičkoví umeleckí dizajnéri. Bol to posledný historický okamih, kedy plagát zohral kľúčovú funkciu pri šírení informácií. Kolekcia plagátov v Múzeu Kampa prezentuje diela najvýznamnejších osobností, ktoré sa v tomto žánri preslávili a zároveň ilustruje zmeny v technológiách výroby plagátu od litografie a kníhtlače, cez sieťotlač a ofset až po digitálnu tlač súčasnosti.
Ďalším nemenej dôležitým nositeľom grafického designu sú knihy a časopisy. Úprava knihy alebo časopisu totiž často rozhoduje o tom, či si ich kúpime alebo vyberieme na prečítanie. Grafik ovplyvňuje množstvo prvkov ako formát a väzbu, typ a veľkosť písma, prehľadnosť navigačných prvkov, prácu s ilustráciami alebo fotkami apod. Moderná knižná kultúra si v Česku a na Slovensku prešla rôznymi historickými obdobiami, ktoré ju formovali. Bolo to obdobie do 2. Svetovej vojny, neskôr obdobie komunistickej totality až po tri desaťročia budovania demokracie, kedy vznikali aj napriek ťažkým podmienkam kvalitné knihy, či časopisecké publikácie. Knižná tvorba si navzdory turbulentným spoločenským zmenám dokázala udržať vysokú obsahovú aj formálnu úroveň. A netýka sa to iba krásnej literatúry, ale aj cestopisov, kuchárok, odbornej literatúry alebo kníh pre deti.
S grafickým designom však neprichádzame do styku iba príležitostne, ale tiež na dennodennej báze vo verejnom priestore. Týka sa to napríklad navigačných systémov v mestách alebo vo verejnej doprave. Veľké zákazky v oblasti grafického designu sa obvykle vyhlasujú formou verejných súťaží, ako to bolo napríklad v prípade informačného systému hlavného mesta Prahy alebo pražského metra. Grafici tiež navrhujú logotypy významných firiem alebo design bežných úžitkových vecí ako sú odevy, obuv, obaly platní, pivné podtácky, poháre apod. Častokrát pritom spolupracujú s architektmi, produktovými špecialistami, či módnymi návrhármi. V neposlednom rade grafici zasahujú aj do novodobých digitálnych médií. Českí autori písma ako Marek Pistora alebo Tomáš Brousil realizovali originálne fonty Novatica a Organica pre televíziu NOVA a české štúdio Rosetta dokonca vytvorilo písmo s názvom BBC Nassim Arabic pre arabský kanál britskej spoločnosti BBC. S nástupom internetových streamovacích služieb sa video obsah rozšíril aj mimo tradičné televízne kanály a tu môžeme nájsť českú stopu v podobe písma Roberta Martina Váchu, ktorý navrhol písmo pre streamovaciu platformu Twitch so sledovanosťou cez 240 miliónov používateľov za mesiac. Moderný grafický design si za uplynulých 150 rokov svojej existencie prešiel prudkým vývojom od tradičnej papierovej formy až po vyspelé internetové technológie, avšak českí tvorcovia dokázali na tieto zmeny vždy flexibilne reagovať a zachovať si vysoký štandard porovnateľný so svetovou úrovňou.
Text a foto: Vladimír Dubeň