Jeden z najdôležitejších amerických románov 20. storočia od spisovateľky Harper Lee, ktorý získal aj Pulitzerovu cenu, dal pomenovanie komornej výstave významného slovenského grafika Oresta Dubaya st., ktorá práve prebieha v Salóne Nitrianskej galérie. Jej kurátorkou je Ľudmila Kasaj Poláčková a výstava potrvá do 22. 02. 2026.
Akademický maliar Orest Dubay st. bol príslušníkom výtvarnej Generácie 1919, umelecky vychádzajúcej z reálií 2. Svetovej vojny. Bol zakladateľom slovenskej grafickej školy a prispel v nemalej miere ku zrodu op-artu - umeleckého smeru, ktorý vo svete preslávil najmä maďarský výtvarník Victor Vasarely. Ale aj pop-artu, ktorý je zase spájaný hlavne s americkým výtvarníkom so slovensko-rusínskymi koreňmi Andym Warholom. Do výtvarného života vstúpil v 40. rokoch 20. storočia ako absolvent Oddelenia kreslenia a maľovania Slovenskej technickej vysokej školy v Bratislave, kde študoval u profesorov Jána Mudrocha, Martina Benku a Maximilána Schurmana. V rokoch 1946 – 47 bol asistentom Kolomana Sokola na Pedagogickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Stál pri zrode Vysokej škole výtvarných umení, kde od roku 1949 pôsobil pedagogicky a v roku 1968 sa stal dokonca jej rektorom. Orest Dubay sa zaradil k významným reprezentantom slovenskej povojnovej grafiky a jeho diela sú početne zastúpené v zbierkach domácich aj zahraničných galérií. Za svoju tvorbu získal množstvo ocenení, z ktorých azda najvýznamnejšie sú čestné členstvá v L'Accademia delle arti del disegno vo Florencii a v Accademia internazionale Tomasso Campanella v Ríme. V roku 1977 mu bol udelený čestný titul Národný umelec a v roku 1981 získal cenu Ex aeguo súčasnej slovenskej grafiky v Banskej Bystrici. Zomrel 2. októbra 2005 v Bratislave.
Výstava Nezabíjajte vtáčika O. D. je akousi parafrázou na rovnomennú knihu, ktorá podobne ako Dubayove dielo apeluje na odvahu, morálku a ľudskosť, teda vlastnosti, pre každého z nás prirodzené, ale občas na ne, frustrovaní každodenným životom, úplne zabúdame. Téma vtáčika ako symbol slobody sa vyskytuje v dielach autora pomerne často, najmä v kontraste ku špecifickým geometrickým kompozíciám či objektom. Umelec tak dáva do protiváhy dokonalý rytmus života a prírody s ľudským konaním, príznačným svojim megalomanstvom a ignoráciou okolitého sveta. Linorez Vtáčik z roku 1967 je typickou ukážkou tejto lyricko-geometrickej polohy výtvarníkovho diela. Dominantou grafiky je oválny útvar pripomínajúci vtáčiu klietku, ale zároveň aj obrys ľudského obydlia, na okraji kterého sedí slobodný vtáčik. Kontrast čiernej a bielej farby, ktorú dokáže umelec majstrovsky využiť, dodáva dielu jednoduchosť a nadčasovosť. Z rovnakého obdobia pochádza aj grafika Slnko, avšak tu necháva autor vtáka – pravdepodobne dravca letiet vysoko nad korunami stromov oproti životodarným slnečným lúčom, vytvárajúcim hustú čiernobielu pavučinu. Z atmosféry diela sála voľnosť a sloboda bez akýchkoľvek nežiadúcich zásahov okolia do tohoto harmonického výjavu. Naopak z grafického listu s názvom Mesto z roku 1980 opäť cítiť chlad modernej mestskej architektúry v kontraste s osamelým stromom a splašeným kŕdľom vtákov, ktorí si nemajú ani na čo sadnúť, aby si odpočinuli. Veľmi podobný motív nájdeme aj na skoršom diele Dve stavby z roku 1961, kde umiestnil výtvarník centrálne do kontrastu ku konštrukcii železného lešenia rastlinku divého maku. Takmer 20 ročný odstup medzi vznikom týchto dvoch grafík jasne napovedá, že, kontrast prírody k moderným výtvorom človeka bol celoživotnou témou Oresta Dubaya. Ďalším motívom, vyskytujúcim sa v jeho grafickom diele pomerne často je téma vojny, ktorú zachytil napríklad v grafikách Obete III. z rokov 1957-58 alebo Terč z roku 1966. Vzhľadom na to, že umelec osobne prežil obdobie 2. Svetovej vojny, nemohla sa táto hrozná událost vyhnúť ani jeho tvorbe. Pole posiate krížmi, na ktorých visia helmy padlých vojakov alebo vybombardované uzemie zachytené v čiernych čiarach, pripomínajúcich vrstevnice, zostanú už navždy „mementom mori“ v Dubayovych grafických prácach.
Oveľa pozitívnejšou inšpiráciou grafika bola téma koňa, ktorú zachytil vo viacerých zo svojich listov. Veľmi pôsobivý je napríklad obraz otca s malým synčekom v náručí a pasúcimi sa koňmi v pozadí pod názvom Život VIII. z roku 1959 alebo čierny konský profil s bielym koníkom v pozadí s názvom Tema Con Variacioni VII. z roku 1958. Opäť sa tu objavuje animálny motív ako symbol pokoja, slobody a nespútanej prírodnej krásy. Cieľom komornej expozície grafických listov Oresta Dubaya st. je podľa slov kurátorky výstavy, snaha nanovo predstaviť umelecké kvality diela tohoto všestranného umelca v úplne novom kontexte a bez záťaže optiky minulého režimu. A to sa Nitrianskej galérii, hoci aj v malom výstavnom priestore, akým je Salón, určite podarilo.
Text a foto: Vladimír Dubeň
Počet zobrazení: