Tono Stano Tono Stano - slovenský fotograf, žijúci v Prahe, zaznamenal úspechy nie len v československej fotografii, ale dosiahol svojou tvorbou skvelú reputáciu aj vo svete. Jeho fotografie sa stali súčasťou zbierok zahraničných galérií ako Art Institute Chicago, Bibliothèque Nationale v Paríži, Maison Européenne de la Photographie v Paríži, Museum Ludwig v Kolíne alebo National Museum of Photography, Film and Television v Bradforde. Práve v týchto dňoch prebieha v priestoroch Mestskej knižnice v Prahe jeho retrospektívna výstava, ktorú pripravila Galéria hlavného mesta Prahy s kurátorkami Magdalénou Juříkovou a Helenou Musilovou.
Tono Stano pochádza z dedinky Malé Vozokany medzi Vrábľami a Zlatými Moravcami. Už od malička rád kreslil a maľoval, čo predurčilo jeho ďalšiu kariérnu cestu. V roku 1975 začal študovať na Strednej umeleckej škole v Bratislave, kde bol pôvodne prijatý na odbor Úžitková grafika, ale po stretnutí s fotografkou Milotou Havránkovou, ktorá tam učila, definitívne prepadol fotografii. V roku 1980 bol prijatý na FAMU v Prahe, kde sa zišla silná skupina študentov zo Slovenska ako Ján Pavlík, Rudo Prekop, Vasil Stanko, Martin Štrba, Miro Švolík, Peter Župník a Kamil Varga, neskôr označovaná aj ako slovenská nová vlna. Štúdium na FAMU ukončil v roku 1986 teoretickou prácou na tému Fotografia na ŠUR a SUPŠ v Bratislave. Po skončení štúdia spolupracoval ako fotograf s renomovaným týždenníkom Mladý svet a venoval sa prevažne módnej fotografii.
V roku 1988 došlo prostredníctvom historičky fotografie Anny Fárovej k dôležitému stretnutiu so svetovo uznávaným módnym fotografom Helmutom Newtonom. Z tohto stretnutia vznikla zaujímavá séria Newtonových fotografií z Prahy, na ktorých vystupuje Tono Stano v postave spisovateľa Franza Kafku. V roku 1990 vystavoval Tono Stano svoje fotografie spolu so skupinou slovenských spolužiakov z FAMU v rámci výstavy Positivita vo Fotogalérii vo Viedni. V roku 1992 vznikla jeho ikonická fotografia Smysl, ktorá sa neskôr objavila na obálke knihy významného americko-britského historika umenia Williama A. Ewinga: Body, Photographs of the Human Forms, ale bola použitá aj na plagáte k hollywoodskemu filmu režiséra Paula Verhoevena Showgirls. V roku 2001 Tono Stano vytvoril návrh hlavnej ceny pre Medzinárodný filmový festival v Karlových Varoch Krištáľový glóbus, ktorý sa používa k odmeňovaniu filmových umelcov až do dnešných dní.
Výstava v galerijných priestoroch Mestskej knižnice zaznamenáva najdôležitejšie obdobia umelcovho života od školských liet až po súčasnosť. Ústrednou doménou jeho tvorby sú predovšetkým fotografie aktov a figurálne kompozície, kde môžeme vidieť vopred detailne budované situácie, ktoré sa nesnažia o zachytenie skutočnej reality. Stano používa ľudské telá ako stavebný materiál tak, aby vynikli gestá a ich významy, cez ktoré sa výtvarník vyjadruje. Je to úplne nová cesta, v ktorej sa spájajú zdanlivo nespojiteľné prvky romantizmu, surrealizmu, dadaizmu či minimalizmu až po aspekt gýča.
Kultové čiernobiele dielo Smysl vzniklo v ateliéri za pomoci bodového svetla bez akýchkoľvek následných úprav v postprodukcii. Je to štylizovaný ženský akt vytvorený kontúrou v tvare písmena „S“, ktorá spája nohu a tvár modelky na neidentifikovateľnom čiernom pozadí. Fotografia sa stala symbolom ženskosti a skrytej zmyselnosti ľudského tela. Okrem toho, že bola použitá vo viacerých publikáciách, či na plagátoch doma aj v zahraničí, stala sa, bohužiaľ, aj predmetom súdneho sporu autora s modelkou, ktorá si na ňu nárokovala práva ako spoluautor. Typickým aranžovaním sú vytvorené aj ďalšie Stanove diela, ako napríklad Tango z roku 2019 nafotené pre časopis Vogue, kde možno vidieť pletenec ženských nôh v sieťovaných pančuchách alebo fotografie Kaplnka z roku 2018 či Idea z roku 2021, kde sa autor pohráva so svetlom a s dlhými ženskými vlasmi. Podobný princíp Stano využíva aj pri fotografiách zátiší, kde síce nepracuje s ľudskými modelmi, ale o to viac narába s ich farebnosťou ako vidno na dielach Andante a Moaré z roku 2019.
Študentské práce autora sú zastúpené inscenovanou sériou fotografií Homo Faber, v ktorej zaznamenal skutočný odstrel horniny prostredníctvom 30 bielych papierov rozložených kolmo na umiestnené nálože a stopy, ktoré sa na nich objavili po výbuchu, postupne nafotil. Dokumentárna fotografia bola v 70. rokoch 20. storočia dôležitou súčasťou výučby na pražskej FAMU. Potvrdzuje to aj päť fotografií s názvom Václavské námestie, ktoré bolo témou školského zadania. Na nich fotograf zachytil vždy počiatočný stav, proces a novú situáciu na konci procesu. Táto séria je typickým príkladom konceptuálneho prístupu k tvorbe. Cyklus fotografií Hra na štvrtého je výsledkom spoločnej práce fotografov Michala Pacinu, Ruda Prekopa a Tona Stana, ktorí hľadali spolu jednotiacu linku na tému Človek. Každý z fotografov nafotil jednu časť ľudského tela – hlava, nohy, trup - tak, aby dokázali z výsledných fotografií poskladať tzv. „nového človeka“. Projekt Kosmos vznikal v exteriéri. Autor umiestnil za pomoci žeriavu do voľnej prírody rozmerné objekty ako biela kocka, guľa či zdvojený kužeľ tak, že pripomínajú mimozemské telesá. Objekty navštevuje nahá žena, ktorá v nich nachádza dočasný azyl. Fotograf tak vytvára nedopovedaný príbeh, ktorého rozuzlenie necháva na predstavivosti diváka. Ďalším unikátnym projektom je séria fotografií Biely tieň z roku 1991. Stano pri fotení tvárí modeliek použil starý fotoaparát veľkého formátu 24 x 30 cm s malou hĺbkou ostrosti. Pri expozícii vymenil film za papier a tým zmenil realitu do podoby negatívu. Takže čo je čierne sa javí ako biele a naopak. Experimentálny prístup autor uplatnil aj pri abstraktných snímkach nafotených pomocou polaroidu ako Dokumentácia sľubu II z roku 1994 alebo Lokálne napúšťanie z roku 1995, na ktorých sa mu podarilo zachytiť figurálne detaily pripomínajúce skôr neživé objekty.
Portrétna tvorba Tona Stana je spojená hlavne s Medzinárodným filmovým festivalom v Karlových Varoch, kde začal byť od roku 1997 postupne vnímaný ako „oficiálny“ portrétista filmových hviezd. Avšak umelec si dodnes sám vyberá koho, v akom momente a v akom prostredí bude fotiť. Pre vybranú postavu podobne ako v celej svojej tvorbe vytvára špeciálne prostredie, aby zaznamenal neopakovateľný filmový moment spojený s danou osobou. A celebrity zo sveta filmu ako napríklad Susan Sarandon, Sharon Stone, Keira Knightley, John Malkovich alebo John Travolta na túto kreatívnu hru Tona Stana aj vďaka jeho osobnosti ochotne pristupujú.
Text a reprodukcie fotografií z výstavy: Vladimír Dubeň