V širšom centre Banskej Bystrice na Hornej ulici zaujme na prvý pohľad každého okoloidúceho úchvatná atypická stavba obklopená nádhernou záhradou. Rodinná vila slovenského maliara židovského pôvodu Dominika Skuteckého je brilantnou ukážkou neorenesančného štýlu. Bola postavená v roku 1896 staviteľom Adolfom Holeschom podľa architektonicko-výtvarných návrhov samotného maliara, usilujúceho sa vyjadriť obdiv k talianskej kultúre, ktorá mu bola veľmi blízka. Dnes v nej nájdeme stálu expozíciu obrazov tohto významného umelca, ktorú kurátorsky zostavila historička umenia Katarína Baraníková.
Dominik Skutecký sa narodil v roku 1849 v slovenskej obci Gajary, ktorá v tom čase patrila do Rakúskeho cisárstva. Od roku 1853 žil vo Viedni, kde sa učil u rakúskeho sochára a rezbára českého pôvodu Johanna Meixnera v prípravnej maliarskej škole v triede historického maliarstva. Ten istý odbor neskôr študoval aj v Benátkach v rokoch 1867 až 1870. Po svojom striedavom pobyte vo Viedni, v Mníchove a v Benátkach sa od roku 1889 aj so svojou manželkou Cecíliou natrvalo usadil v Banskej Bystrici, kde v roku 1921 vo veku 72 rokov zomrel. Jeho vnukom je známy slovenský dramatik a prozaik Peter Karvaš, ktorý svoje spomienky na vzrušujúce detstvo v Skuteckého vile zachytil v knihe V hniezde.
Maliarska tvorba Dominika Skuteckého je ovplyvnená jeho dlhoročným pôsobením vo Viedni a v Benátkach. Ovládal dokonale techniky starej talianskej maľby a v neskoršom období sa nadchol pre prácu so svetlom pod vplyvom impresionistickej luministickej maľby z konca 19. storočia. Ústredným motívom jeho obrazov sú výpravné žánrové výjavy z benátskych chrámov alebo neskôr aj banskobystrického života v období habsburskej monarchie. Ale venoval sa tiež portrétnej tvorbe alebo zobrazovaniu ťažkej práce kotlárov v blízkych medených hámroch.
Asi najznámejším obrazom stálej zbierky vo vile je žánrová maľba Trh v Banskej Bystrici z roku 1889. Zachytáva rušný letný deň na trhovisku v okolí morového stĺpu na banskobystrickom námestí. Celej scenérii dominuje až detailne realistická ženská postava s červeným slnečníkom v ruke. Okolo identifikácie ústrednej postavy obrazu sa dodnes vedú spory. Jeden okruh historikov ju pripisuje Skuteckého manželke ale iní odborníci zase tvrdia, že sa jedná o sedemnásť ročnú Margitu Holeschovú, dcéru staviteľa vily a rodinného priateľa. Ale zaujímavá je aj história diela samotného. Obraz bol zakúpený Mestskou radou v Budapešti a následne vrátený autorovi naspäť s tým, že má vytvoriť novú maľbu s budapeštianskym motívom. Umelec dielo Trh v Banskej Bystrici venoval Spolku žien na dobročinnú zbierku pre výstavbu novej mestskej nemocnice. Neskôr obraz prešiel do majetku Mestského múzea, aby sa zaistila jeho ochrana. Téma rušného trhoviska sa objavuje aj na inom obraze z roku 1907 pod názvom Zeleninový trh v Banskej Bystrici. V porovnaní s predchádzajúcim obrazom však vykazuje rozdielny maliarsky prístup. Dielo nie je zviazané prílišnou orientáciou na realistické detaily a rukopis autora je o dosť uvoľnenejší. Skutecký necháva obrysy rozplynúť pod vplyvom intenzívneho slnečného svetla až do akýchsi farebných škvŕn evokujúcich impresionistické maľby.
Výjavy z Benátok reprezentuje skupina obrazov podobnej farebnosti ako napríklad Dáma s holubmi z roku 1894, ktorý umelec síce namaľoval až v neskoršom období ale s pretrvávajúcim záujmom o stvárnenie starej architektúry, mramorových stĺpov, lesklého kovu alebo jemných látok na šatkách mladej Benátčanky, sediacej pri zvonici na Námestí svätého Marka. Veľmi podobný motív nájdeme aj na obraze Improvizovaný ateliér z roku 1884. Jedná sa o typickú ukážku benátskej žánrovej tvorby s bravúrnou maliarskou zručnosťou zameranou na drobné detaily textílií, šperkov či mestskej architektúry. Dielo zobrazuje malého chlapca a dve slečny nazerajúce na maliarske rekvizity na nádvorí Dóžovho paláca v Benátkach. Interiér ľudového príbytku aj s príznačnou zmenou svetla maliar podrobne zachytil na obraze Prsteň milého z roku 1886. Svetelný kontrast sa mu podarilo dosiahnuť najmä za pomoci postavy gondoliera stojaceho v otvorených dverách na zapraží domu.
Atmosféru kováčskych dielní a ťažkú prácu v blízkych medených hámroch pri rieke Bystričke spracoval Skutecký v sérii obrazov ako napríklad Ťažký chlieb z roku 1912, Pred ukončením práce (štúdia) z roku 1913 alebo Po práci z roku 1920. Umelca do tohto prostredia prilákalo najmä špecifické svetlo z večne planúcich ohnísk, potrebných pre spracovanie kovov. Fascinovali ho kontrasty tmavých a svetlých miest z vyžarujúcich pecí, rozpálených predmetov a medených kotlov. Zároveň rád pracoval s tematikou človeka ponoreného do plného pracovného nasadenia striedajúceho sa s námetom jeho pokojnej relaxácie v čase oddychu.
V portrétnej tvorbe Dominik Skutecký často maľoval svoju manželku a ostatných členov rodiny, ale najväčším obrazom reprezentujúcim tento žáner je jeho vlastný Autoportrét v ateliéri z roku 1919. Na ňom maliar opäť potvrdzuje svoju schopnosť vystihnúť úprimnosť a hĺbku výpovede, prirodzenosť a cit pre precízny detail. Dielo Dominika Skuteckého patrí právom medzi najväčšie poklady nášho kultúrneho dedičstva.
Text a foto: Vladimír Dubeň