Fenomén moderného maliarstva, geniálny ilustrátor a grafik, jeden zo zakladateľov slovenského moderného umenia, hlas slovenského ľudu, uznávaný pedagóg, ale aj scénický výtvarník – to všetko sú prívlastky, ktorými je často označovaná jedna z najvýraznejších umeleckých osobností 20. storočia, akou je Ľudovít Fulla.

Narodil sa ešte v dobách Rakúsko-Uhorskej monarchie v roku 1902 v Ružomberku v rodine známeho mäsiara a majiteľa pohostinstva, takže ako dieťa chudobou príliš netrpel. Už od detstva mal vzťah k hudbe a výtvarnému umeniu, v čom ho podporovala hlavne jeho mama. V roku 1921 absolvuje Vyššiu obchodnú školu v Dolnom Kubíne a odchádza na súkromnú umeleckú školu do Bratislavy, kde sa ho ujal známy slovenský maliar Gustáv Mallý. Avšak po roku opustí Bratislavu a skúsi šťastie na Umelecko-priemyslovej škole, neskôr na Akadémii výtvarných umení v Prahe, kde sa zoznámi s Mikulášom Galandom. Vznikne z toho ich celoživotné priateľstvo a zároveň úzka spolupráca. Po skončení školy sa na čas vracia do rodného Ružomberka, kde vznikajú diela ako Revúcka madona alebo Jánošíkov posledný tanec. Neskôr sa začne jeho bohatá pedagogická prax. Pôsobí ako pedagóg v Komárne, v Senici a v Malackách. Popri tom neustále maľuje. Z tohto obdobia sú najznámejšie napríklad obrazy Ryba na stole alebo Revúcka rodina. Nakoniec sa vracia do Bratislavy, kde sa na Škole umeleckých remesiel opäť stretáva s Mikulášom Galandom. Spolu vydávajú, ako poprední predstavitelia slovenskej moderny, manifest Súkromné listy Fullu a Galandu, ktorými sa snažia prihlásiť k estetike nadnárodnej modernej civilizácie. Manifest je určený pre širokú verejnosť a Fulla s Galandom v ňom vyjadrujú svoje osobné názory a úvahy, často formou expresívnej žargónovej formulácie, aby boli zrozumiteľní svojim čitateľom. Fulla sa nakoniec stáva riaditeľom Školy umeleckých remesiel, ale po tom, čo ho postihnú zdravotné problémy, sa presťahuje z Bratislavy do Martina, kde úzko spolupracuje s Maticou slovenskou. V roku 1949 sa stáva pedagógom na novootvorenej Vysokej škole výtvarných umení a realizuje, azda najznámejšie ilustrácie ku zbierke slovenských ľudových rozprávok Pavla Dobšinského. Neskôr sa presťahuje do Žiliny, kde vznikajú diela Zuzana a starci, Zima na predmestí a Prvý máj. Po smrti manželky v roku 1962 sa rozhodne vrátiť do rodného Ružomberka, kde vznikajú diela ako Otčenáš, Rybári na Váhu alebo Zima v starej Žiline. V roku 1969 bola v Ružomberku postavená Galéria Ľudovíta Fullu, v ktorej umelec tvoril a zároveň býval. Išlo o unikátny projekt, podľa návrhu architekta Martina Kusého, neskôr realizovaný Štefanom Hatalom, ktorý spája výstavne priestory s obytnými a administratívnymi. Galéria je dnes v majetku SNG, rovnako ako všetky obrazy, ktoré umelec daroval štátu. Kolekcia je výberom azda toho najlepšieho, čo Ľudovít Fulla za svoj život vytvoril, vrátane obrazu Pieseň a práca, za ktorý získal v roku 1937 v Paríži cenu Grand Prix. Majster Fulla zakončil svoju životnú púť 21. apríla 1980 v Bratislave, ale svojou tvorbou sa natrvalo zapísal do dejín slovenského, ale aj svetového umenia.

Vladimír Dubeň