V horúcich júnových dňoch sa na Výstavišti v pražských Holešoviciach uskutočnil už 14. ročník medzinárodnej výstavy scénografie a divadelného priestoru Pražské Quadriennale. Prezentovalo sa na nej až 800 umelcov zo 79 krajín sveta a v rámci 11 dňového programu sa uskutočnilo až 600 rôznych udalostí, performancí, prednášiek a workshopov.

Ten, kto mal možnosť túto zaujímavú výstavu navštíviť, mi musí dať za pravdu, že ide o veľmi atraktívnu a neobyčajnú akciu, ktorá sa koná v Prahe pravidelne každé štyri roky. Tento rok sa Quadriennale opať prenieslo z Veletržního paláca na svoje pôvodné miesto konania a sice do priestorov Křižíkovho pavilonu a Křižíkovej fontány na holešovickom výstavišti. Tu mal návštevník možnosť vidieť to najlepšie z viac ako 17.000 prihlásených projektov od umelcov z celého sveta na základe otvorenej výzvy. Jednotlivé práce hodnotil a vyberal medzinárodný tím kurátorov. Zatiaľ čo v pravom krídle Křižíkovho pavilónu sa prezentovali hlavne profesionálni scénografi, v ľavom krídle boli sústredené práce študentov umeleckých škôl. V rámci sprievodného programu sa konali aj akcie na rôznych miestach Prahy spojené s výstavou. Asi najsilnejším zážitkom tohtoročného Quadriennale bola ruská expozícia, ktorej monumentálna drevená konštrukcia lákala návštevníka vstúpiť do rajskej záhrady plnej stromov a odhalených ženských bytostí. Ako v strašidelnom horore pôsobila expozícia rakiev z Izraela, kde každá z rakiev ukrývala jedno divadelné predstavenie. Vizuálne najatraktivnejším dojmom upútala dánska expozícia pod názvom Panenská krv, kde bol priehladnej rotujúcej bedni ležiaci mladík, zahalený iba do kusu bielej plachty a okolitá projekcia v modrej farbe vytvárala pôsobivý kontrastný efekt. S vtipom a maximálne efektívnym riešením sa predviedli bulharskí tvorcovia s miniatúrnou scénou, ktorú je možné zbaliť do troch kufrov. Tento nápad isto ocenia hlavne pouliční umelci. Talianski divadelníci zase prišli s prázdnou bielou miestnosťou, do ktorej pozývali návštevníkov, aby si na vlastnej koži vyskúšali reakcie hereckého skupiny na prítomnosť cudzieho človeka. Pozorovať chovanie amatéra obklopeného skupinou skúsených hercov bol pre okolidúceho diváka vzrušujúci zážitok. České zastúpenie bolo v podobe novinového stánku odkazujúceho na to, že Praha nie je Česko. No a slovenská škola scénografie priviezla na modro nasvietenú levitujúcu figurínu v boxe spolu s kusom záclonoviny. Obe krajiny so svojou nápaditosťou, či skrytým humorom v tvrdej svetovej konkurencii určite obstály. Ale vlastne žiadna z krajín sa nemusí hanbiť za scénu alebo kostýmy, ktoré na Quadriennale predviedli. Aj v tomto minoritnom divadelnom odbore, ktorý je ale pre každé divadelné predstavenie veľmi doležitý, boli umelci schopní predviesť to najlepšie zo seba a pritom zostať verní svojim kultúrnym tradíciam. Ktorýmkoľvek smerom ste sa v rámci výstavy pozreli, tak ste uvideli niečo zaujímavé alebo krásne. Organizátorom akcie preto patrí veľká vďaka. Tak dovidenia opäť o štyri roky, Pražské Quadriennale!

Vladimír Dubeň