V prázdninovom období zavítali do nášho hlavného mesta tri výstavy, ktoré určite stoja za pozornosť každého milovníka výtvarného umenia. V Paláci Kinských na Staromestskom námestí práve prebieha atraktívna výstava francúzskych impresionistov zo zbierky dánskeho múzea umenia Ordrupgaard, v Múzeu Kampa zase možno obdivovať fotografi e slávneho nemecko-austrálskeho fotografa Helmuta Newtona pod názvom In Dialog, ale azda najväčším vrcholom je retrospektívna výstava jedného z najvýznamnejších umelcov 20. storočia, švajčiarskeho sochára a maliara Alberta Giacomettiho vo Veletržním paláci v pražských Holešoviciach.

          Alberto Giacometti sa narodil v Borgonove, v taliansky hovoriacej časti Švajčiarska. Pochádzal z umeleckej rodiny. Jeho otec Giovanni bol známym postimpresionistickým maliarom. Alberto bol najstarším zo štyroch detí a mal veľmi úzky vzťah so svojím bratom Diegom, ktorý sa neskoršie stal častou predlohou jeho sochárskej tvorby. Študoval umenie najprv v Ženeve a potom v Paríži u Antoina Bourdella. V Paríži začal experimentovať s kubizmom a surrealizmom. Spolupracoval s Joanom Miró, Maxom Ernstom a Pablom Picassom. Stal sa dobrým priateľom spisovateľa Jean- -Paula Sartra, ktorého existencializmus mal významný vplyv na jeho tvorbu. Počas 2. svetovej vojny sa načas utiahol do Švajčiarska, kde sa zoznámil so svojou budúcou manželkou Anette Armovou, ale po jej skončení sa opäť vrátil do Paríža, kde aj v roku 1966 zomrel. Hlavným námetom Giacomettiho tvorby bola ľudská postava. Preslávili ho hlavne existenciálne naliehavé pretiahnuté fi gúry, ktoré je možné vidieť aj na pražskej výstave. Busty a portréty zachytávajúce bratov Diega a Bruna sa opakujú v mnohých variáciách, ale zakaždým novým a zaujímavým spôsobom. Sám Giacometti v profilovom dokumente v rámci výstavy vysvetľuje, prečo pracuje dookola s tými istými modelmi. Veľa rôznych modelov vraj tvorbu umelca rozbíja. Je presvedčený o tom, že na zachytenie pravdy je dôležité pracovať iba s malým počtom modelov, ale skôr ich zakaždým vidieť z inej perspektívy. Vníma svoje sochy ako večne živý proces a považuje ich za nedokončené. Giacometti popri svojom chatrnom fyzickom zdraví trpel aj zlými nočnými snami, ktoré reprezentuje zavesená bronzová hlava s dlhým nosom. Táto vizualizovaná predstava mu naháňala strach od traumatického zážitku z roku 1921, keď bol očitým svedkom úmrtia priateľa Pietera van Muersa, s ktorým sa zoznámil na svojich cestách. Podľa slov autora nos rastie z hlavy stále ďalej aj napriek tomu, že z tela, ktorému patrí, už vyprchal život. Ale v rámci výstavy sa návštevník nestretne iba s veľkými sochami. Giacometti bol známy predovšetkým tým, že svojim fi gúram menil veľkosť a perspektívu, preto tu narazíme aj na množstvo miniatúrnych postáv a postavičiek. No a, samozrejme, nesmieme zabudnúť na jeho obrazy, ktoré vidieť je veľká vzácnosť, pretože sa obecne vo svete prezentuje ako sochár. Ale vo Veletržním paláci máme zrazu možnosť vidieť jeho obrovskú všestrannosť v ucelenej podobe. Skrátka, návštevník sa má na čo tešiť a dobrá správa je, že táto unikátna výstava potrvá až do decembra 2019. Tento významný kultúrny počin je ďalším príjemným prekvapením, ktorý Prahu priblížil k ostatným európskym metropolám a ušetril nám dlhé cesty za umením do viedenskej Albertiny. A za to patrí organizátorom výstavy poďakovanie.

Text: Vladimír Dubeň