V priestoroch Valdštejnského paláca v Prahe práve prebieha výstava jedného z najvýznamnejších maliarov obdobia secesie a vrcholného predstaviteľa art nouveau Alfonsa Muchu. Prierezová výstava mapuje, prostredníctvom autorovich diel z rodinnej kolekcie spolu s pôsobivým architektonickým stvárnením Evy Jiřičnej, najdôležitejšie etapy umelcovho života. Návštevník má možnosť vidieť obrazy, sochy, grafiky, fotografie, plagáty alebo aj šperky, z ktorých niektoré sa verejnosti predstavili úplne prvý krát.

      Alfons Mucha sa narodil v roku 1860 v Ivančicích na Morave, v časoch vrcholiaceho českého národného obrodenia a už ako mladý chlapec sa stal nadšeným podporovateľom myšlienky nezávislého českého národa. Štúdium absolvoval v Mníchove a v Paríži, kde sa neskôr aj usadil a pôsobil ako ilustrátor a grafik. Prelomom v jeho kariére bolo stretnutie s herečkou Sárou Bernhardt, pre ktorú vytvoril plagát k divadelnému predstaveniu Gismonda. To mu prakticky cez noc prinieslo veľký ohlas u francúzskej verejnosti a Sarah Bernhardtová s ním uzavrela spoluprácu na ďalších šest rokov. V tomto období pre ňu navrhoval okrem plagátov aj scénografiu a kostýmy k predstaveniam. Súbežne vytvoril množstvo reklamných plagátov, kresieb, pastelov, akvarelov, ale aj interiérových návrhov, dekoratívnych panelov alebo úžitkových predmetov. Ústrednou témou jeho diela bola najmä oslava prírody a krásy ženského tela. Bol ovplyvnený symbolizmom, hnutím Arts and Crafts a anglickým dizajnérstvom. V Paríži udržoval priateľstvo so sochárom Augustom Rodinom a maliarom Paulom Gaguinom. V roku 1900 v rámci Svetovej výstavy v Paríži vyzdobil na objednávku zástupcov Rakúsko-Uhorskej monarchie pavilón Bosny a Hercegoviny, za čo získal od komisie výstavy striebornú medialu.

      Ale jeho vrcholným dielom sa stal súbor dvadsiatich velkoformátových obrazov Slovanská epopeja, v ktorých maliar zachytil dejiny slovanských národov od praveku až po súčasnosť. Túto myšlienku Mucha rozvinul pri svojom pobyte v Amerike, kde ho podporil zámožný americký investor Charles R. Crane, ktorý sa o dejiny slovanstva živo zaujímal a zároveň bol vplyvným členom slobodomurárskeho cechu. Alfons Mucha pracoval na Slovanskej epopeji na zámku Zbiroh viac ako šestnásť rokov a v roku 1928 boli obrazy oficiálne odovzdané mestu Praha ako dar českému národu. Toto veľkolepé dielo je momentálne k videniu na zámku v Moravskom Krumlove, ale časť jeho fragmentov je prezentovaná aj v rámci pražskej výstavy.

      V prvej časti expozície sú umiestnené vzácne autoportréty autora z jeho pařížského obdobia a tiež portréty jeho rodinných príslušníkov vrátane Muchovej manželky Marušky a šperkov, ktoré pre nich umelec vytvoril. V ďalšej časti možno vidieť sériu prelomových plagátov z divadelných predstavení Sáry Bernhardt, na ktorých zaujme skutočnost, že svetoznáma diva hrala aj mužské úlohy ako je napríklad Shakespearov Hamlet. Výstava pokračuje olejmi z výzdoby Nemeckého divadla v New Yorku alebo fotografiou autora v uniforme slobodomurárskeho cechu. Je známe, že Alfons Mucha bol držiteľom 33. škótskeho ritu, čo je vlastne nejvyšší stupeň zasvätenia, ktorý môžu slobodomurári dosiahnúť. Výstava je obohatená aj o pravidelné premietanie filmu českého režiséra Romana Vávru Svet podľa Muchu, ktorý približuje život tohoto všestranného umelca očami jeho syna Jiřího. Horná časť výstavy na poschodí je venovaná Slovanskej epopeji, detailom niektorých obrazov, ale aj kresieb z tohoto cyklu a informácii o ich vzniku. A v záverečnej časti výstavy sa stretneme so skupinou olejomalieb s ľudovou alebo biblickou tématikou vrátane návrhov vitráží pre Katedrálu Svätého Víta v Prahe. Asi najviac v tejto časti prekvapí farebná litografia z roku 1922, s veľmi aktuálnou témou, pod názvom Rusko potrebuje obnovu, zobrazujúca neštastnú ruskú matku, ktorá drži v náručí spiace dieťa. Aj toto dielo svedčí o tom, že Alfons Mucha nebol iba geniálny maliar a erudovaný znalec slovanskej histórie, ale zároveň aj osvietený vizionár. A výstava vo Valdštejnskej záhrade je toho dôkazom.

Vladimír Dubeň