Farma v jeskyni je unikátne divadelné štúdio, ktorého súbor vedený slovenským režisérom Viliamom Dočolomanským pôsobí ako rezidenčný súbor Centra súčasného umenia DOX v pražských Holešoviciach. Tvorba divadla je zameraná hlavne na výskum a vývoj ľudského výrazu a využíva k tomu kombináciu žánrov fyzického, tanečného, hudobného divadla alebo filmu. Súbor reprezentoval Českú republiku na prestížnych festivaloch na troch kontinentoch planéty a vo viac ako šesťdesiatich svetových mestách. Získal niekoľko významných medzinárodných ocenení, pričom asi najcennejšia je Európska cena Novej divadelnej reality pre režiséra Dočolomanského, ktorý je jediným českým držiteľom tejto ceny. Farma v jeskyni oslavuje tento rok 20 rokov od svojho vzniku premiérou nového divadelného projektu Commander.

      Prvotnou inšpiráciou predstavenia Commander bola znepokojujúca správa v médiách o tom, že estónska polícia zatkla 13 ročného chlapca, ktorý bol na internete lídrom medzinárodnej neonacistickej skupiny (FKD) Plamennej vojnovej divízie a vystupoval na sociálnych sieťach pod profilom Commander. Tento extrémista dokonca zdieľal návod na výrobu bomby a vyzýval k teroristickému útoku na Londýn. Avšak inscenácia nie je o príbehu tohto konkrétneho chlapca. Dialógy sú síce prevzaté priamo z komunikácie spomínanej radikálnej on-line skupiny, ale projekt rozdelený na dve časti – pohybové divadlo s dospelými tanečníkmi a audiovizuálna projekcia s detskými hercami- hovorí skôr všeobecne o témach: nedospelé chovanie spoločnosti versus on-line radikalizácia detí. Veď podobný príbeh môže v súčasnosti prebiehať kdekoľvek inde na svete. Aj preto vzniku inscenácie najprv predchádzal podrobný výskum chovania sa mladistvých na internete, ktorý súbor uskutočnil. Nakoniec sociologické výskumy sú pre štúdio Farma v jeskyni základným princípom tvorby, ktorý v minulosti uplatnili aj pri iných inscenáciách. Aj preto príprava predstavenia môže niekedy trvať aj niekoľko rokov. Veľmi dôležitou súčasťou scénického prejavu je živá hudba, ktorá určuje dynamiku predstavenia najmä v prvej časti. Netradičné zloženie nástrojov, vrátane využitia bítboxu, tak typického pre hiphopovú hudbu, riadi pohyb jednotlivých performerov na scéne. Zatiaľ čo divadelná časť, vo veľmi profesionálnom pohybovom prevedení, sa on-line diskusiami iba voľne inšpiruje, dialógy detských protagonistov v audiovizuálnej časti sú doslovne prevzatými fragmentmi z komunikácie detí na internete. Odhaľujú nám svet detí v polohách, v akých ho vôbec nepoznáme a v akých si ho asi ani nedokážeme predstaviť. Rozprávajú sa medzi sebou otvorene o smrti, sexe a nenávisti s takou prirodzenou vyrovnanosťou v hlase, až je to pre diváka šokujúce. Hlavou diváka počas predstavenia neustále víria otázky: Je toto svet, v ktorom žijeme? Je to naozaj realita, ktorú sme si stvorili alebo to je iba fikcia fabulovaná tvorcami? Napriek tomu, že si divák v priebehu predstavenia ani na chvíľku nemá šancu odpočinúť, odchádza príbehom zasiahnutý v tom najcitlivejšom mieste svojej podstaty. Veď sa to týka našich detí, našej zraniteľnosti a budúcnosti zároveň. A predstavenie Commander nemilosrdne zatína priamo do živého. Nesnaží sa diváka šetriť a ani mu skresľovať skutočnosť, ako sme toho často svedkami pri iných divadelných produkciách. Dielo nepodlieza a ani nič neprikrášľuje. A práve tým robí dobrú službu nie len divadlu samotnému, ale celej spoločnosti. Inscenácia Commander rozhodne stojí za videnie.

                                                                                                                                                                            Vladimír Dubeň