Ak sa v dnešnej uponáhľanej a materiálnej dobe niekto venuje takej krásnej aktivite, akou je ochotnícke divadlo, tak je to už skôr vzácnosťou. No a ak niekto navyše investuje túto pozitívnu kreatívnu energiu do malých detí len preto, že mu to spôsobuje radosť, možno ho smelo považovať za neobyčajný úkaz. A takýmto úkazom je aj Alena Demková, dlhoročná umelecká vedúca divadelného súboru pre deti a mládež Materinky zo Šaľe, ktorej osobnosť by sme radi predstavili v rozhovore na stránkach aktuálneho čísla časopisu Listy.

Priblížite nám, kedy a ako vznikol divadelný súbor Materinky?

Divadelný súbor Materinky ( dnes Divadlo Materinky) vznikol na jeseň v roku 1977, keď sa stretlo niekoľko učiteliek z materských škôl v Šali a založili vtedy bábkarsky súbor. Prvé predstavenia boli klasické, herci boli skrytí za paravánom a hralo sa hlavne maňuškami a javajkami. Pamätám si, ako mali pani učiteľky vzadu popripínané texty a zvukár z Domu kultúry pobehoval medzi nimi s bezdrôtovým mikrofónom, čo bola na tú dobu celkom slušná technická vymoženosť. Prvou režisérkou súboru bola profesionálna bábkoherečka Ruženka Bóriová, členka Bábkového divadla v Nitre (dnes Staré divadlo Karola Spišáka Nitra.) Postupne sme sa začali venovať otvorenému vodeniu bábok, skúsili sme aj čierne divadlo, neskôr činoherné rozprávkové hry s pesničkami.

Takže rozdávate radosť deťom už 40 rokov? Ako sa vám podarilo udržať záujem členov súboru také dlhé obdobie?

Viete, čo je najkrajšie a najzaujímavejšie ? Že okrem neľahkej práce – skúšky, vystúpenia, tvorba rekvizít, tvorba scény, mnohí z nás v súbore zažívali prvé lásky, maturity, svadby, promócie, narodenie detí, aj vnúčat... Boli aj rozchody, aj smutné odchody do divadelného neba... Boli oslavy , ale aj nostalgické posedenia pri vínku a cigaretke. To je možno práve ten magnetizmus, ktorý dokonale funguje a spája nás. Ale najviac pre nás sú tie rozžiarené detské očká a hlavičky v hľadisku.

Sú to stále tí istí ľudia alebo sa členovia v súbore rokmi menili?

Za 40 rokov sa v Materinkách vystriedalo niekoľko desiatok úžasných ľudí. Samozrejme, v súbore sú aj stálice, bez ktorých by sme si nevedeli našu prácu predstaviť. V súčasnosti má najmladšia členka 16 rokov a najstaršia 61. Stačí prehodiť číslice. Aj toto patrí k zaujímavostiam súboru. Ako krása , mladosť a nespútanosť vstupujú na javisko so zrelosťou , skúsenosťou a rokmi ošľahanou energiou. Zlatý stred tvoria naši chalani. Niektorí nemajú ešte ani 30 rokov a niektorí už majú nad štyridsať....

Aká je presne vaša úloha v súbore a ako dlho s Materinkami spolupracujete?

S Materinkami pracujem od založenia súboru. Moja úloha? S Materinkami hrám, píšem scenáre, texty pesničiek , niekoľko hier som aj režírovala , ušila a navrhla som aj niekoľko kostýmov, navrhla pár scénografických riešení.... V neprofesionálnom divadle je to už tak. Robíte všetko čo príde a čo je potrebné.

Takže ste vlastne takou tvorivou dušou súboru. Máte ešte vôbec čas na niečo iné?

Divadlo je mojim celoživotným koníčkom, ale kúsok pred ním je moja rodina. Mám to šťastie, že u nás v plnom rozsahu platí, že divadlo nás spája. V súbore so mnou hráva aj môj syn. Ten druhý sa upísal informačným technológiám, ale nechýba na žiadnej premiére, či predstavení. Manžel neraz pomohol pri výrobe a realizácii scény, či pri výrobe rekvizít. Členkami súboru sú aj moje dve netere , môj brat a švagrinka. Rada si prečítam dobrú knihu a pozriem zaujímavý film, či navštívim divadelné predstavenie. Úprimne ? Okrem tohto nepotrebujem vlastne čas...

Divadlo je teda iba vašim koníčkom? Nechceli ste sa mu nikdy venovať profesionálne?

Ja sa profesionálne venujem neprofesionálnemu divadlu. Môj veľký obdiv patrí všetkým profesionálnym hercom a tvorcom divadla. My, neprofesionáli, ochotníci, máme asi viac slobody a môžeme sami rozhodovať o výbere a spôsobe realizácie predstavení. Môžeme si „ušiť divadelnú hru na mieru.“

Ale naspať k Materinkám, dosiahlo divadlo v minulosti nejaké úspechy?

Divadlo Materinky sa pravidelne zúčastňuje na rôznych súťažiach, prehliadkach, festivaloch s celoštátnou pôsobnosťou. Naše predstavenia ale videli aj diváci v Českých Budejoviaciach, v Telči, hrali sme aj v profesionálnom slovenskom divadle v srbskom Báčskom Petrovci, či u našich priateľoch v srbskej Pivnici, alebo v Maďarsku. K úspechom patria ocenenia na krajských prehliadkach (Kde je mastný fľak, tam nebýva rak, Rozprávkový orloj), Celoštátnych prehliadkach Divadlo a deti v Rimavskej Sobote (Strašiaci, Prasiatka, Ako zajko do Afriky putoval) či nominácia na ocenenie na stredoeurópskom festivale humoru a satiry na Kremnických gagoch (Klauni a kolotoč).

Tak to je naozaj úctyhodné. Ktoré predstavenia prirástli najviac k srdcu vám osobne?

Všetky predstavenia Materiniek sú mojou srdcovkou. Pri réžii predstavení sa vystriedalo tiež niekoľko talentovaných ľudí . Úspešné predstavenia režíroval napríklad Peter Chrenko ( Malá čarodejnica, Strašidielka), Norika Radičová ( Uzlík a Nitka u Pletušky), Braňo Pažitný ( Palček, Palčekove dobrodružstvá), Mirko Demín ( Čerti a Kačena), Viktor Vincze ( Rozprávkový orloj). Posledné roky máme svojho dvorného režiséra v osobe Vala Kozaňáka, ktorý je zároveň aj autorom hudby k predstaveniam Materiniek. Režíroval veľmi úspešné predstavenia Cirkus Šupitó pod šapitó, Ako zajko do Afriky putoval, Kde je mastný fľak, tam nebýva rak.

A čo pripravujete s divadlom v najbližšom období?

V najbližšom období k 40. výročiu Divadla Materinky a k 50. výročiu založenia Centra voľného času v Šali, pripravujeme premiéru hudobného rozprávkového predstavenia pre deti, ale aj pre dospelých. Bude to Pinocchio.

Pinocchio je určite veľká výzva. Držíte sa verne knižnej predlohy Carla Collodiho?

Prečítali sme si príbehy Pinocchia od Carla Collodiho, ale okrem krásneho príbehu drevenej bábky a jeho tatka, sme pridali príbeh ulice, rozpísali sme príbeh Líšky a Kocúra, okrem veľryby deti uvidia ešte jedno krásne morské stvorenie...Viac nemôžem prezradiť, azda ešte to, že režisérom predstavenia a autorom hudby bude Valo Kozaňák, scenár som písala v spolupráci s Vladom Dubeňom a Valom Kozaňákom, scénu a kostýmy navrhujú mladí umelci Peter Holík a jeho priateľka Mya...

Tak to znie zaujímavo. Kedy sa môžeme tešiť na premiéru?

Premiéra by mala byť v máji 2018. Teraz finišujeme so scenárom, ktorý má už piatu verziu a s výtvarnými návrhmi scény a kostýmov. Na svete je už aj niekoľko krásnych pesničiek a hudobných motívov.

A nebojíte sa, že takéto klasické rozprávky už nebudú dnešné deti zaujímať?

Deťom sa páčia rozprávky, príbehy, ktoré sú čarovné, magické, tajomné, ale aj smiešne či smutné. Nerozmýšľajú o tom, či je rozprávka klasická, či moderná, alebo nadčasová. Sú veľmi vnímavé a úprimné. Hneď v úvode stretnutia s detským divákom cítite, či ich príbeh a spôsob realizácie zaujal. Ich najväčšou devízou je ich úžasná fantázia a ich svet, v ktorom je všetko možné. V jednom z našich posledných predstavení sme používali iba posteľné prestieradlá, varechy , hrnce a precestovali sme s nimi v lietajúcom balóne celú Afriku aj so smelým zajkom, opicou, levom, papagájom, krokodílom... V Pinocchiovi budú bábky, hudba, pesničky, tanec, ale aj prvky čierneho divadla. Niekto povedal, že divadlo je odvodené od slova „dívať sa“. Tak bude určite našou snahou deti zaujať, aby sa naozaj mali nielen na čo dívať, ale aby sa každý z nich stal Pinochiom, ktorý túži stať sa naozajstným chlapcom.

Budeme držať palce, aby to dobre dopadlo. Plánujete po premiére aj nejaké ďalšie vystúpenia, či už v Šali alebo niekde inde?

Materinky majú ročne v priemere takmer päťdesiat predstavení. Po premiére sa s Pinocchiom určite vyberieme za detským divákom, na festivaly, či prehliadky.

Na záver by som sa rád opýtal, čo pre vás znamená táto krásna a určite aj veľmi náročná činnosť? Dá sa slovami vôbec popísať, prečo sa jej celý život venujete?

Nedá. Alebo asi takto : Všetko, nič, hore, dole, veľa, málo, včera, dnes, zajtra a ešte aj potom...

Rozhovor pripravil: Vladimír Dubeň