V dňoch 05. – 07. októbra 2023 sa v srbskom Kysáči uskutočnil jubilejný 20. ročník Divadelného festivalu Zuzany Kardelisovej. Festival, ktorý nesie meno po významnej rodáčke, miestnej učiteľke a zapálenej ochotníckej herečke, je poctou ženám, bojujúcim za svoje postavenie a poslanie v spoločnosti. Vznikol z iniciatívy miestnych ochotníkov Jána Privizera, Jána Kohúta a Anny Chrťanovej Leskovac a stal sa partnerským podujatím Festivalu Aničky Jurkovičovej v Novom Meste nad Váhom. Hoci je festival organizovaný v Srbsku, divadelné súbory sa prezentujú výhradne v slovenskom jazyku. Členkami odbornej poroty boli tento rok dramaturgička a režisérka Svetlana Gašková, bábkoherečka Milina Chrťanová a dlhoročná ochotnícka herečka Jasmina Pavlovová.

      Slovensko zastupoval na akcii laureát Festivalu Aničky Jurkovičovej Celkom malé divadlo zo Starého Tekova s hrou českého autora Petra Strnada Ako uvariť žabu. Súbor, ktorého chrbtovú kosť tvoria manželia Ria a Petr Mészárošovci priviezol do Srbska ironicky komediálnu drámu ženy, ktorá hľadala v živote lásku, ale nakoniec skončila v zajatí manipulácie. Hlavná hrdinka sa po užití kokteilu z veľkého množstva liekov ocitá na hranici smrteľnej agónie pred posledným súdom, ktorý má rozhodnúť o jej ďalšom osude. Pred očami diváka sa odohráva celý doterajší život ženy, ktorej vtipne nahráva všetky mužské postavy jej herecký, ale zároveň aj životný partner. Divák sa tak zrazu stáva členom súdnej poroty, ktorá má rozhodnúť o vine, či nevine hlavnej postavy. Funkčná minimalistická scéna, ktorá hercom umožňuje jednoduché prechody medzi reálnym a ireálnym svetom, dodáva predstaveniu nie len dokonalú vizuálnu mágiu, ale aj nevyhnutnú dramatickú dynamiku. Inscenácia v réžii Valentína Kozaňáka a dramaturgii Vladimíra Dubeňa si nakoniec odniesla cenu za najlepšie predstavenie a herci ceny za najlepší ženský a mužský herecký výkon.

      Slovenské divadlo VHV – SKUS h. Janka Čmelíka zo Starej Pazovej sa predstavil v rámci festivalu hrou súčasného srbského dramatika Miloša Nikoliča Kováči. Režisér a herec Alexander Bako siahol po konverzačnej komédii, ktorá sa na Slovensku asi najviac zviditeľnila aférou bánskobystrického župana Mariána Kotlebu, ktorý prerušil predstavenie Divadelného súboru Jána Chalúpku z Brezna, údajne kvôli vulgárnym výrazom. Konverzačná komédia o troch kováčoch Nemca, Srba a Rusa, ktorým vojna zamotala osudy tak, že každý z nich je otcom dieťaťa toho druhého, vyvoláva smiech, ale aj súcit. Hoci sa hrdinovia príbehu dozvedia krutú pravdu o tom, že nie sú biologickými otcami svojich synov, nakoniec pochopia, že pravým rodičom dieťaťa je ten, kto ho vychováva, kto nad ním dňom a nocou bdie a kto formuje jeho osobnosť. Ženský element v tejto inscenácii reprezentuje Marína Baková v úlohe Nemcovej ženy Lujzy Schmidt. Obdivuhodné je vyspelé herectvo súboru a veľmi vyrovnané herecké výkony hlavných predstaviteľov Janka Šarkézyho a Igora Pisklu. Realistická výprava mala všetky znaky profesionálneho divadelného rukopisu. Predstavenie Kováči si odnieslo cenu za najlepšiu scénografiu, tímový herecký výkon a špeciálnu cenu Kultúrneho centra Kysáč.

      Absurdnou komédiou populárneho bulharského autora Christo Bojčeva Orchester Titanik na domácom javisku zažiarilo Ochotnícke divadlo KC Kysáč pod režijným vedením Branislava Čemana. Snový príbeh o štyroch bezdomovcoch tráviacich čas čakaním na vlak na opustenej stanici, pripomína orchester na Titaniku, ktorý hrá až do poslednej chvíle valčíky na potápajúcej sa lodi. Takzvaní „bývalí“ ľudia udržiavajú posledné zvyšky svojej existencie pomocou alkoholu až do chvíle kým medzi nich nevypadne z prechádzajúceho rýchlika iluzionista, ktorý im dokáže otvoriť svet snov a ilúzií. Bojčevova hra, evokujúca Beckettovo Čakanie na Godota, je plná poetických metafor a naivnej lyriky. Brilantná režijná práca Branislava Čemana podporená svetelným dizajnom Petra Čániho dokázala udržať diváka v napätí od začiatku až dokonca. Inscenácia bola odmenená cenou za herecký výkon za postavu Ľubky pre Andreu Miháľovú a cenami za réžiu, autorskú hudbu a svetelný dizajn.

      Divadelná sekcia SKC P. J. Šafárika z Nového Sadu sa na festivale prezentovala konverzačnou komédiou Úvahy o mužoch, ktorú na základe textu Ženské rozhovory srbského novinára, spisovateľa, scenáristu a autora aforizmov Dušana Radoviča preniesol na javisko režisér a herec Rastislav Zorňan. Banálna zápletka o skupine žien, ktoré navštívia bar a vedú humorné rozhovory na základe vlastných skúseností zo súžitia s mužmi, sa príliš nikam počas predstavenia nevyvíja. Ženy celý čas popri rozhovore popíjajú alkohol a občas medzi seba vtiahnu barmana, aby sa uistili, či ich teória o mužoch naozaj funguje. Inscenácii ubližuje príliš statická konverzačná forma a aj naivné komponenty scénografie. Za pozornosť stojí azda len výkon mladej debutujúcej herečky Vierky Marčokovej Cerovskej, za ktorý bola aj odmenená porotou.

      Divadelné predstavenie Edity Jurčovej Ľud-milá, ktoré vzniklo na seminári tvorivého dramatického písania Píšeš? Píšem!, v podaní Ochotníckeho divadla Janka Čemana z Pivnice a Kolektívu kreatívnych amatérov KOKRAM z Kovačice, predviedlo fragmenty zo života a diela Ľudmily Hurbanovej, vnučky prvej slovenskej herečky Aničky Jurkovičovej. Inscenácia v réžii Silvie Svákusovej nie je iba autobiografickým záznamom o jej osobe, ale aj dobovým zrkadlom spoločenských pomerov na Dolnej zemi vrátane počínajúcej emancipácie žien. Vzhľadom k tomu, že toto predstavenie najviac vystihuje ženskú tematiku v kontexte reálnej historickej postavy, bolo navrhnuté na Festival Aničky Jurkovičovej v Novom Meste nad Váhom a jeho režisérka bola ocenená špeciálnou cenou ako ženský inscenátor.

      Divadelný festival Zuzany Kardelisovej bol slávnostne zakončený nesúťažným predstavením Slovenského vojvodinského divadla z Báčskeho Petrovca Kamenný chodníček od slovenského dramatika Ferka Urbánka v réžii Emila Spišáka.

                                                                                                                                                                    Text a foto: Vladimír Dubeň