48 Hour Film Project, najväčšia časovaná svetová fi lmová súťaž svojho druhu, oslavuje tento rok 16. výročie svojho založenia. Súťaž sa po prvýkrát uskutočnila v roku 2001 v americkom hlavnom meste Washingtone s jediným súťažiacim tímom. Postupne sa ale tento projekt stal kultúrnym fenoménom a rozšíril sa až na 3000 filmov ročne do 125 miest po celom svete. A medzi tieto mestá už patria aj Praha, Brno a Bratislava. Pražský festival, ktorý si tento rok pripísal už svoj siedmy ročník, sa konal cez víkend 20.–22. októbra 2017 v priestoroch známeho hudobného klubu Chapeau Rouge. A aby sme zistili, ako taký 48-hodinový festival vlastne prebieha, rozhodli sme sa ho stráviť s jedným zo 40 prihlásených účastníkov, so slovenským filmovým tímom KEKS Production.

Všetky súťažiace tímy sa zídu v piatok večer na oficiálnom otvorení festivalu, kde si vylosujú svoj žáner. Obvykle sú na výber dva rôzne žánre. My sme si tento rok vylosovali žánre Ryba na suchu a Rodinný film, ale vybrali sme si radšej Rybu na suchu, lebo nám to je bližšie,“ hovorí Valentín Kozaňák, režisér tímu. „Po výbere žánrov sa prečítajú povinné kritériá, ktoré sú pre všetky tímy jednotné a musia sa objaviť v každom zo súťažných filmov. Tentoraz bola povinná postava Martin Roop – športovec, povinná rekvizita maslo a povinná veta: Chcem byť sám. Film nemôže byť dlhší ako 7 minút,“ približuje pravidlá skúsený režisér. Skúsený preto, lebo sa už so svojím tímom zúčastnil troch festivalov v Bratislave a dvoch v Prahe. Z tých bratislavských si KEKS dokonca odniesol aj niekoľko cien. Napríklad za najlepší scenár, najlepšiu kameru, najlepší strih alebo najlepšie použitú hlavnú postavu. No a na budúci rok uvažujú dokonca o účasti na festivale v Brne, kvôli zmene prostredia, ktoré je vždy novou inšpiráciou, ak o prezradil kameraman a strihač Jakub Chochuľa. Po vylosovaní tém sa všetky tímy presunú väčšinou do prostredia, kde potom tvoria, alebo do rôznych reštaurácií a kaviarní v meste, kde vzniká základný príbehový scenár. „Scenár je obvykle spoločným dielom. V tomto ohľade vládne v našom tíme demokracia. Každý môže prísť s nápadom, každý člen tímu sa k nemu môže vyjadrovať. Z rôznych nápadov sa potom vyberie ten najlepší, ktorý sa spracuje ďalej do podoby dialógov. Isté je len to, že kompletný scenár musí byť hotový najneskôr do soboty do rána,“ ako nám objasnila spoluautorka dialógov Mariana Neumanová. „No a v sobotu sa už začína natáčať. Exteriéry robíme obvykle ako prvé, aby sme stihli denné svetlo a interiéry si nechávame až na večer. Tento rok sme pre film potrebovali viacero záberov z centra mesta ako metro, námestie, železničnú stanicu alebo plaváreň. Interiéry sme natáčali hlavne v podzemných katakombách priamo v areáli nášho prenajatého štúdia,“ dodáva osvetľovač Noro Mikláš. „V nedeľu už sa fi lm hlavne strihá, robia sa postsynchróny, nahráva sa hudba tak, aby boli všetky zložky fi lmu v rovnováhe a ladili dokopy. To už je hlavne práca nášho strihača a režiséra. My herci máme po dvoch nedospatých nociach v tomto čase obvykle pokoj. Ďalšie napätie a adrenalín sa dostaví zase až vo fáze, keď sa už hotový fi lm renderuje, aby sme ho mohli odovzdať včas organizátorom festivalu. Tento proces je vždy pomerne zdĺhavý a nikdy nedokážeme presne odhadnúť, kedy skončí. Takže sa nám stáva, že bežíme s filmom opreteky centrom Prahy, aby sme to stihli. Aj tento rok sme ho odovzdávali iba päť minúť pred záverečným limitom, teda o päť minút pol ôsmej. Pravidlá sú v tomto dosť prísne. Filmy, ktoré sú odovzdané po termíne, sú síce v rámci slávnostného vyhlasovania víťazov premietnuté, ale porota ich už nehodnotí. A to je určite pre každý tím smutná záležitosť, keďže sa na výrobe filmu tri dni doslova nadreli,“ povedal nám predstaviteľ hlavnej postavy Peter Pónya. Slovenskému tímu KEKS Production sa fi lm našťastie podarilo odovzdať pred limitom, takže sme mali možnosť ho vidieť na vlastné oči v rámci verejného premietania v sobotu 28. 10. 2017 v pražskom kine Royal. A aj napriek tomu, že tentoraz jeho tvorcovia žiadnu cenu nezískali, môžeme aj podľa ohlasu divákov potvrdiť, že ich film s názvom 1499, zaoberajúci sa veľmi aktuálnou témou prílivu imigrantov do Európy, patril rozhodne k tomu lepšiemu, čo sa na tohtoročnom festivale vytvorilo. Hlavnú cenu si odniesol český tím One Shot Jakuba Janatku s filmom Chleba s máslem. Zo slovenských tímov si jedinú cenu za detskú hereckú predstaviteľku vo filme Honey odniesol tím NK Production režiséra Sama Spišáka, ktorý sa s iným fi lmom v roku 2016 umiestnil na 2. mieste v celosvetovej súťaži v americkej Atlante. Víťaz pražského festivalu postupuje do celosvetového kola, ktoré sa uskutoční na budúci rok v Paríži a môže okrem hlavnej ceny zabojovať aj o účasť na Medzinárodnom fi lmovom festivale v Cannes.

Text a foto: Vladimír Dubeň