Ak môžeme byť na Slovensku na niečo naozaj hrdí, tak je to určite spojené s menom Mariána Labudu. Ale tradíciu hereckej rodiny už dnes nereprezentuje iba otec, ale aj syn Marián a dokonca vnuk Richard. Marián Labuda mladší, prostredný z generácie Labudovcov, dôstojne nesie otcov umelecký odkaz ďalej.

Aká bola tvoja cesta k herectvu? Bolo to vo vašej rodine niečo, o čom sa nediskutuje alebo si si toto povolanie vybral sám?

Povolanie herca mi v podstate vymyslel otec, pretože videl, ze som bol veľký šibal. Nešla mi matematika, fyzika ani chémia a tak sme sa rozhodli, ze pôjdem na konzervatórium, kde tieto predmety nie sú.

Hral si vo viacerých muzikáloch v Divadle Andreja Bagára v Nitre a na Novej scéne v Bratislave. Prečo práve muzikálové herectvo? Máš k nemu nejaký špeciálny vzťah?

Toto už je minulosťou pretože desať rokov pôsobím v Divadle Astorka v Bratislave, ktoré je zamerané na činohru. Ale áno, kedysi som robil prevažne muzikály, mal som rád spev a tanec, ale vždy ma to ťahalo k činohre. Astorka mi svojou úrovňou splnila moje očakávania v tejto oblasti.

Pohybuješ sa medzi divadlom, filmom, televíziou, rozhlasom a dabingom. Si naozaj multifunkčný umelec. Dá sa vôbec povedať, čo z toho ťa baví najviac?

V poslednej dobe som mal možnosť účinkovať v jednom filme v Čechách, za čo som veľmi vďačný, pretože som hral hlavnú úlohu. Zistil som, že práca pred kamerou je veľmi zaujímavá, ale ak sa mám vrátiť k divadlu, to je niečo celkom iné, to je akcia reakcia umelca voči divákovi. Musí to vyjsť na prvý krát, scéna sa nedá zopakovať, a to má svoje čaro. Ale pred kamerou si tie situácie môže herec skúšať dookola, až kým nie je režisér spokojný.

V Divadle Aréna si prevzal štafetu v predstavení Tiso po svojom otcovi. Porovnávajú vás kritici a diváci?

Netuším, či nás porovnávajú, zatiaľ sa nič také do mojich uší nedostalo. A neviem, či vôbec existujú takí diváci, ktorí videli hrať otca aj mňa. V každom prípade ja som tuto rolu dostal v oveľa mladšom veku ako otec. Ten ju naskúšal, keď mal takmer šesťdesiat, ja som sa k tejto príležitosti dostal po štyridsiatke. Musím povedať, že je to zatiaľ moja najväčšia divadelná skúsenosť. Je to veľmi náročný text prevažne politického charakteru a tomu predchádzali dlhé rozhovory s režisérom.

Máš za sebou premiéru muzikálu Peter Pan v Divadle ŠOK v Šali, ktorý je určený rodičom a deťom. Kto je podľa teba lepší divák? Deti alebo dospelí?

Deti su ďaleko spontánnejšie a úprimnejšie ako dospelý divák, lebo dajú hneď najavo, či sa im niečo páči alebo nie.

Vo svojej kariére si vyskúšal stály angažmán v divadle, ale aj pôsobenie na voľnej nohe. Čo je pre herca podľa teba výhodnejšie? Tá istota zázemia alebo umelecká sloboda?

To záleží na tom, v akom veku a koľko má za sebou hereckých skúseností. Keď je herec talentovaný a obsadzovaný, nepotrebuje mať stály angažmán. Ale ak je herec čerstvo po škole, tak potrebuje nabrať niekde skúsenosti a vtedy je dobré mať divadelné zázemie. Naše povolanie je veľmi vrtkavé, niekedy sa neviete zastaviť a prídu obdobia, kedy niet doslova do čoho pichnúť. Herec je ako taká slečna, ktorá čaká na svoju príležitosť, kedy bude vyzvaná do tanca.

Obmedzujú sa tvoje umelecké aktivity iba na Slovensko alebo sa budú môcť s tebou diváci stretnúť aj v Českej republike?

Ako som už spomínal, na jar som nakrúcal v Českej republike dvojdielny televízny film, ktorý by mal mať premiéru na budúci rok v máji. Veľmi sa na to teším.

Ktoré zo svojich úloh si vážiš najviac?

Z divadelných postáv sú to Tiso a Švejk a z tých televíznych je to už spomínaný film o Emanuelovi Moravcovi, najznámejšom českom kolaborantovi z čias II. svetovej vojny.

Tvoj syn Riško sa už tiež objavil v niektorých filmoch a televíznych seriáloch. Môžeme sa teda tešiť na ďalšieho pokračovateľa Labudovskej tradície?

Áno, Riško má v úmysle ísť na VŠMU, veľmi ho táto práca baví. Prvý krát sa do kontaktu s herectvom dostal, keď mal jedenásť rokov a odvtedy ho to drží. A ani puberta na tom nič nezmenila.

Nájde si populárny herec popri svojom pracovnom vyťažení aj nejaký voľný čas? Ako ho najradšej tráviš?

Voľného času mám momentálne menej, ale vždy sa ho snažím tráviť s rodinou. V lete chodíme na chatu alebo k moru, v zime na lyžovačku. Deti rastú ako z vody, ani sa nenazdáme a budeme dovolenkovať sami s manželkou. Takže si to užívam a teším sa z každej takejto chvíle.

Môže človeka po toľkých rokoch neustáleho hrania toto povolanie stále baviť?

Neľutujem, že sa venujem herectvu. Napĺňa ma to, cibrím si pri tom pamäť a mám neustále pohyb.

Rozhovor zpracoval: Vladimír Dubeň