Vo februári skončila v Múzeu Kampa výstava Slovník metod, jedného z najvýznamnejších reprezentantov umenia koláže a zároveň originálneho básnika Jiřího Koláře. Výstava, pomenovaná podľa jednej z jeho kníh, priniesla v komplexnej podobe výtvarnú tvorbu tohto široko spektrálneho umelca, ktorý sa presadil svojim osobitým štýlom doma v Československu, ale aj v zahraničí.

   Jiří Kolář sa narodil v chudobnej rodine a svoje detstvo prežil v Kladne, kde sa vyučil za truhlára. Už od mladosti sa venoval písaniu poézie a vďaka básnikovi Františkovi Halasovi sa mu podarilo v roku 1941 vydať svoju prvotinu pod názvom Krstný list. Spolu s literárnym a výtvarným kritikom Jindřichom Chalupeckým založili neskôr Skupinu 42 a Kolářove texty sa stali manifestom estetiky tejto skupiny. Za svoju najvýznamnejšiu zbierku básní Prométheova játra upadol do nemilosti komunistického režimu a strávil deväť mesiacov vo vyšetrovacej väzbe. Jiří Kolář nechcel byť po návrate z väzenia naďalej existenčne závislý na ideologickom dozore štátnych vydavateľstiev a tak sa namiesto slov začal venovať takzvanej predmetnej poézii, v ktorej nahradzoval slová predmetmi a objektmi, až nakoniec prešiel ku tvorbe koláží. V 60. rokoch 20. storočia už vystavoval svoje diela na najvýznamnejších výstavách moderného umenia v Londýne, v Sao Paolu, v Osake alebo v New Yorku. Celkove zrealizoval viac ako 300 výstav, vydal 10 monografií a niekoľko desiatok antológií. Umenie koláže rozvinul do ďalších výtvarných techník ako roláže, proláže, muchláže, chiasmáže, asambláže, antikoláže, konfrontáže, raportáže, stratifie a viac ako sto iných metód, ktoré sám vymyslel. Tematicky autor odkazuje vo svojich dielach na mnohotvárnosť sveta vo všetkých jeho podobách. Nevyhýba sa zobrazovaniu portrétov, zvieracej ríše, prírodných javov, športových udalostí, folklórnych motívov, hudby alebo artefaktov, ktoré inšpirovali jeho vlastnú tvorbu. Na začiatku 80. rokov Jiří Kolář vycestoval na pozvanie centra moderného umenia Centre Georges Pompidou do Paríža. Nakoniec sa jeho pôsobenie v Paríži predĺžilo na celú dekádu, pretože československé úrady mu zamietli oficiálne predĺženie pobytu kvôli podpisu Charty 77. V tomto čase bol umelec aktívny aj literárne, lebo súbežne s výtvarnou tvorbou vydával pravidelnú Revue K a tiež knižnú Edíciu K, venovanú českému a slovenskému exilovému umeniu. V roku 1984 získal francúzske občianstvo, ale bohužiaľ, jeho manželka Běla mohla za ním konečne vycestovať až v roku 1985. Domov sa obaja vrátili po "nežnej" revolúcii a v Prahe spolu otvorili Galériu Jiřího a Běly Kolářových. Jiří Kolář sa spolu s Václavom Havlom a Theodorom Pištěkom zaslúžil o založenie Ceny Jindřicha Chalupeckého, ktorá je ocenením mladých výtvarných umelcov do 35 rokov. Jeho výtvarné diela sú zastúpené v zbierkach prestížnych svetových galérií ako sú napríklad Centre Georges Pompidou v Paríži alebo Guggenheimovo múzeum v New Yorku. Kolářove koláže patria k tomu najlepšiemu, čo v československom výtvarnom umení v 20. storočí vzniklo a azda najvýstižnejšie to definuje vlastnými slovami sám autor: „Mám hovoriť o hudbe a hovorím o poézii, ale sú to pre mňa spojité nádoby, rovnako ako poézia a výtvarníctvo.“ Jiří Kolář mal vzácny dar prepájať všetky tieto druhy umenia do vzrušujúcich objektov, tvarov a foriem tak, ako nikto iný.

Vladimír Dubeň