V chladných marcových dňoch zavítal, v rámci festivalu hudobného divadla Opera 2022, do budovy Stavovského divadla v Prahe súbor opery Štátneho divadla v Košiciach s predstavením opery jedného z najvýznamnejších talianskych skladateľov Gaetana Donizettiho Roberto Devereux. Opera v troch dejstvách pojednáva o tragickom vzťahu anglickej kráľovnej Alžbety I. a jej tajného milenca Róberta Devereuxa, grófa z Essexu a je jednou z troch opier, ktoré Donizetti o tejto významnej panovníčke tzv. „zlatého veku Anglicka“ napísal.

     Dej opery sa odohráva v Londýne v roku 1601, kedy kráľovná Alžbeta poverila svojho udatného bojovníka Roberta Devereuxa, aby viedol vojenskú výpravu do Írska s cieľom potrestať tamojších povstalcov. Anglická šľachta ale žiarli na Robertove vojnové úspechy a tak ho obviní z vlastizrady. Zastane sa ho iba jeho priateľ a bývalý spolubojovník vojvoda z Nottinghamu. Alžbeta obvineniam príliš neverí a je ochotná Robertovi odpustiť, avšak dozvie sa o jeho vzťahu s inou ženou a to ju privádza k nepríčetnej žiarlivosti. Robertovou milenkou je Sára, manželka vojvodu z Nottinghamu, ale Roberto jej identitu neprezradí. Radšej volí trest smrti, ktorý Alžbeta nakoniec podpíše. Sára sa snaží Roberta zachrániť a prináša kráľovnej prsteň, ktorý Roberto kedysi od Alžbety dostal ako záruku ochrany. Alžbeta sa snaží popravu Roberta zastaviť, ale bohužiaľ, už je neskoro. Kráľovná zo smútku zošalie a nechá Sáru a Vojvodu z Nottinghamu uväzniť. Nakoniec sa vzdáva moci a za svojho nástupcu vymenuje syna Márie Stuartovny, kráľa Jakuba.

     Partitúra opery sa rodila v podmienkach hlbokej osobnej krízy Gaetana Donizettiho, keď v krátkom časovom období prišiel postupne o oboch rodičov, dve malé deti a napokon aj o manželku. O to silnejšie sa premietlo toto jeho ťažké životné obdobie do jeho hudby. Libreto napísal talentovaný taliansky dramatik a libretista Salvadore Cammarano, s ktorým skladateľ spolupracoval na viacerých svojich operách. Premiéra, ktorá zaznamenala u diváckej verejnosti obrovský úspech, sa konala 29. októbra 1837 v neapolskom Teatro San Carlo.

     Košické naštudovanie, v našich krajinách pomerne vzácne uvádzanej belcantovej opery, bolo príjemným prekvapením 15. ročníka festivalu. V úlohe Alžbety I. zažiarila hlavne mladá slovenská sopranistka Eva Bodorová, ktorá v tejto náročnej postave nasleduje svoje slávne kolegyne Editu Gruberovú a Monserrat Caballé. Presvedčila herecky aj spevácky. Pred očami diváka sa počas predstavenia prakticky mení z mladej panovníčky na starú chradnúcu ženu a všetky polohy zvláda bravúrne. Najväčšiu oporu má práve vo svojej speváckej technike, veľkom hlasovom rozsahu a dobrom zvládnutí dramatických koloratúr, ktoré belcantová opera od interpreta vyžaduje. Avšak spoľahlivo jej kontroval aj Juraj Hollý v titulnej úlohe Devereuxa so svojím sviežim mladistvým tenorom a skvelou intonáciou. Ale za zmienku stojí určite aj vyrovnaný výkon ďalšieho aktéra z tejto milostnej štvorice - barytonistu Mariána Lukáča v úlohe vojvodu z Nottinghamu, ktorý výstižne dotvoril oblúk príbehu hlavných postáv. Réžie opery sa ujal Anton Korenči, ktorý ju síce postavil do moderného rámca, avšak miestami pôsobili jednotlivé árie trochu staticky. Súčasný divák už predsa len vyžaduje aj od operného diela trochu viac akcie. Na druhej strane veľmi zaujímavo pôsobila výtvarná stránka inscenácie. Hoci premietanie v divadle už nie je dávno ničím novým, abstraktné obrazy Jakuba Pišeka a Beáty Kolbašovskej na pozadí a vkusné svietenie Roberta Farkaša mrazivým spôsobom dokreslili prvky minimalisticky volenej scénografie. A prekvapila aj kostymérka Mitzy von Hoffmann, keď v závere opery prešla od historických kostýmov až k modernému oblečeniu, čím vizuálne naznačila príchod novej doby v histórii Anglicka, ale aj celej Európy. Štátne divadlo v Košiciach, zaradením opery do svojho repertoáru, nepochybne vzdalo dôstojnú poctu opernému umeniu.

Vladimír Dubeň