Uprostred horúceho júlových dní zasiahla slovenskú umeleckú verejnosť smutná správa. Opustila nás navždy jedna z najvýznamnejších osobností alternatívneho divadla režisér a dramatik Blaho Uhlár. Dlhoročný režisér divadla pre deti a mládež v Trnave, zakladateľ bratislavského avantgardného divadla STOKA, umelecký vedúci a režisér trnavského divadelného súboru Kopánka (neskôr DISK) bol jedným z popredných predstaviteľov autorského divadla tvoreného metódou kolektívnej tvorby. Pre jeho inscenácie bola typická tzv. polytematická dekompozícia, ktorá predstavovala na začiatku 90. rokov úplne nový smer v slovenskom divadle.

      Blaho Uhlár sa narodil 26. augusta 1951 v Prešove, ale väčšiu časť svojho detstva strávil v Ružomberku, kde absolvoval aj gymnázium. Jeho otec Vladimír Uhlár, stredoškolský učiteľ, významný jazykovedec, historik a publicista, stál pri vzniku recitačnej súťaže Hviezdoslavov Kubín v Dolnom Kubíne. Jeho mama Gabriela Uhlárová bola zase spojená so vznikom Divadla Jonáša Záborského v Prešove, kde pôsobila v jeho počiatkoch ako členka hereckého súboru. Blaho Uhlár ukončil štúdium réžie na Vysokej škole múzických umení v Bratislave v roku 1974 a v tom istom roku nastúpil ako kmeňový režisér do Divadla pre deti a mládež v Trnave (dnes Divadlo Jána Palárika). Tu naštudoval desiatky inscenácii ako napríklad Ženba, Revízor, Proces, Tartuffe, Laco Novomeský, Téma Majakovský, Commune de Paris, Kvinteto, Koniec hry, Predposledná večera, Princezná Maru, O bubeníkovi alebo Kde je sever. Pre témy jeho predstavení bola už v tomto období príznačná provokatívnosť v kombinácii s jeho typickým autorským sebavyjadrením. V trnavskom divadle spolupracoval najprv so scénografom Jánom Zavarským a neskôr s architektom a výtvarníkom Milošom Karáskom, s ktorým tvorili tandem pri jeho neskoršom pôsobení v Ukrajinskom národnom divadle v Prešove (dnes Divadlo Alexandra Duchnoviča). Po odchode z Prešova založili spolu v roku 1991 v Bratislave Divadlo STOKA. Jeho vznik predznamenali dva Slovenské divadelné manifesty z roku 1988, v ktorých obaja tvorcovia definovali základné princípy dekompozície, fragmentácie, diskontinuity a náhodnosti v divadelnej tvorbe. Ich snahou bolo vyhraniť sa k tomu, čo sa aktuálne hralo v slovenských divadlách a k zaužívanej štruktúre divadelnej drámy. Diela vznikajúce improvizáciou všetkých členov súboru s ich následnou presnou fixáciou podľa autorov prinášajú slobodu hercom ale aj divákom. Touto metódou vznikli počas viac ako 30 ročného fungovania Divadla STOKA veľmi originálne inscenácie ako napríklad Kolaps, Impasse, Dyp inaf, Slepá baba, Vres, Donarium, Eo ipso, Lido di Jesolo, Nikto, len čajka si omočí nohy v mojich slzách, Nox, Tváre, Monológy, Komisia, Gala, Strata, Neistý grunt, Bordeline, Vírus, Katastrofa, Prego, Porážka, Škovránok a mnohé ďalšie, ktoré zaujali nie len na domovskej scéne, ale aj na festivaloch v zahraničí. Napriek tomu, že sa už po treťom predstavení cesty Uhlára s Karáskom rozišli a divadlo sa muselo počas svojho fungovania viackrát presťahovať, stalo sa v slovenskom divadelníctve legendou. Zrealizovalo viac ako 50 inscenácií, prešli si ním mnohé známe osobnosti ako napríklad herec a hudobník Lubomír Burgr, herečka a speváčka Lucia Piussi, herečka a dokumentaristka Zuzana Piussi, herečka Erika Lásková, herci Laco Kerata, Jozef Chmel alebo Vlado Zboroň. Blaho Uhlár od roku 1986 súbežne spolupracoval aj s neprofesionálnym divadelným súborom Kopánka z Trnavy, ktorý sa neskôr premenoval na DISK. Tento súbor sa úspešne zúčastňoval na slovenských divadelných prehliadkach a festivaloch. Pod režijným vedením Blaha Uhlára súbor získal tri krát najvyššie ocenenie v oblasti ochotníckeho divadla Tvorivý čin roka na celoslovenskej prehliadke Scénická žatva v Martine a to za inscenácie A čo? z roku 1988, ďalej Výhľad z roku 2008 a Opulentná sviňa z roku 2014. Na Scénickej žatve v roku 2023 získal divadelný súbor DISK cenu za najlepšiu dramaturgiu k inscenácii Cholesterol. V januári 2024 režisér prevzal z rúk slovenskej prezidentky Zuzany Čaputovej Rad Ľudovíta Štúra III. triedy za mimoriadne zásluhy o rozvoj Slovenskej republiky v oblasti kultúry a umenia. Česť jeho pamiatke!                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                    Text: Vladimír Dubeň    Foto: Boris Németh