Program výstav Valdštejnskej jízdárny dokáže svojim zameraním kultúrnu verejnosť vždy príjemne prekvapiť a aj tentoraz sa to autorom podarilo. Národná galéria v Prahe siahla po viac ako päťdesiatich rokoch po diele predstaviteľa vrcholného baroka Petra Brandla, ktorého tvorbu reprezentujú hlavne monumentálne oltárne plátna, portréty a ďalšie zaujímavé žánrové maľby. Kurátorka výstavy Andrea Steckerová sa snaží hľadať paralely medzi autorovými dielami a jeho búrlivým bohémskym životom. Návštevníci galérie tak majú možnosť vidieť okrem Brandlovich notoricky známych obrazov aj niektoré jeho znovuobjavené diela.

      Petr Brandl se narodil v roku 1668 v Praha na Malej strane. Jeho otec Michal Brandl bol nemecký krajčír z Horného Rychnova a matka Alžbeta Hrbková pochádzala z roľníckej rodiny v Južných Čechách. Petr získal vzdelanie na jezuitskom gymnáziu u Svätého Mikuláša. Vďaka svojmu strýkovi Marekovi Hrbkovi, ktorý bol významným pražským zlatníkom, sa dostal do maliarskej školy u hradného maliara Kristiána Schrödera, kde mal možnosť študovať diela starých majstrov Tiziana, Veroneseho alebo Rubensa. Hoci sa neskôr stal členom maliarskeho cechu, od začiatku porušoval vo svojej tvorbe jeho pravidlá. Dodržiavanie cechových obmedzení v maľbe sa vzpieralo jeho vnímaniu umeleckej slobody. V roku 1693 sa oženil s Františkou Helenou Klossovou, s ktorou mal dve dcéry a jedného syna. Manželský život mu ale príliš nevyhovoval a ich spoločné súžitie bolo plné škandálov. Bohémsky maliar holdoval vínu, mal často aféry so ženami, robil dlhy a dokonca sa niekoľkokrát ocitol vo väzení. Napriek tomu, že vo svojej dobe bol jedným z najlepšie platených maliarov, nedokázal udržať peniaze. Rád žil na vysokej nohe a dlhy zásadne nevracal. Vzhľadom k tomu, že neplatil nájom za svoj pražský byt, ušiel na čas do Hradca Králové, kde ho pre neschopnosť platiť dlhy zavreli do domáceho väzenia. Záver svojho života prežil v Kutnej Hore, kde v roku 1735 umrel priamo v Hostinci u Černého koníčka v absolútnej chudobe. Jeho telo po smrti vyhodili na slamu pred hostincom. Napriek svojmu pohnutému životu zanechal Petr Brandl po sebe vzrušujúce dielo, pri ktorom sa návštevníkovi výstavy aj po 300 rokoch stále tají dych. Asi najznámejším ikonickým dielom autora je jeho Autoportrét s gestom počítania na prstoch z roku 1725. Skoro 60 ročný maliar sa namaľoval ako márnotratník so zamatovou pokrývkou hlavy, lemovanou vydrou kožušinou a oblečený do šedozeleného kabátca zdobeného zlatom. V tomto autoportréte je viditeľne zachytená túžba umelca o vlastné sebapoznanie. Obraz Kajajúcej sa Márie Magdalény z roku 1693 bol pôvodne stropnou maľbou kláštora benediktínov v Skalke pri Mníšku pod Brdy. Objednávateľom diela bol majiteľ mníšskeho panstva barón Servác Ignác Engel z Engelsflussu. Mária Magdaléna napravená hriešnica, ktorá strávila 30 rokov pokáním v jaskyni, je na ňom zachytená pri modlitbe. Lebka pri jej nohách predstavuje pustovnícky život v odriekaní, drevený kríž a kniha sú symboly obrátenia sa na pravú vieru. V 17. storočí bola najmä v holandskom maliarstve veľmi obľúbená téma fajčenia tabaku a nevyhla sa ani Petrovi Brandlovi, ktorý v obraze Fajčiar namaľovaného okolo roku 1700, vychádzal z tvorby Adriaena Brouwera a Davida II. Teniersa. Téma obrazu bývala interpretovaná v minulosti v mravoučnom kontexte boja proti fajčiarom tabaku. Dôkazom toho, že Brandl rád objavoval nové techniky, je dielo Simeon s Ježiškom z obdobia okolo roku 1925, ktorý je namaľovaný čiastočne prstami a čiastočne násadou štetca. Táto technika mu umožňovala, lepšie sa koncentrovať na vnútornú štruktúru maľby. Obraz vyjadruje biblický príbeh zbožného starca Simeona, ktorému Duch svätý predpovedal, že nezomrie skôr, ako uvidí Božieho syna. Vo výraze starca s Ježiškom v náručí sa viditeľne mieša moment poznania s uvedomením si blízkej smrti. V neskoršej tvorbe Petra Brandla sa začínajú v jeho dielach objavovať tmavšie a sýtejšie tóny vrátane čiernej farby. Na obraze Umučenie Svätého Bartolomeja z roku 1732 zaznamenal moment umučenia Bartolomeja, sťahovaného z kože zaživa. Dielo bolo pôvodne vytvorené pre hlavný oltár v Kostole Sv. Bartolomeja v Kutnej Hore, ale po zrušení kostola bol obraz zakúpený do Kostola Svätého Bartolomeja v Kolíne. Najrozmernejším dielom celej výstavy je obraz z roku 1721 História Jozefa Egyptského, ktorý si objednal gróf František Josef Černín do svojej obrazárne v paláci na Hradčanoch. Brandl v ňom spojil tri epizódy príbehu o Jozefovi, ktorého bratia predali do egyptského otroctva, kde sa neskôr stal správcom krajiny. Keď sa bratia v čase hladomoru do Egypta vrátili, aby nakúpili obilie, tak brata v honosnom rúchu nepoznali. Kompozične evokuje obraz viac vplyv klasicizmu ako typicky exaltovaný Brandlov výtvarný prejav, ale aj napriek tomu je grandióznym vyvrcholením tejto unikátnej výstavy.                                                                                  Text a foto: Vladimír Dubeň