V letných mesiacoch obohatila program Liptovskej galérie P. M. Bohúňa v Liptovskom Mikuláši výstava pod názvom ROZETA Ružomberský umelecký okruh 1995 – 2022. Výstava po rokoch nadviazala na aktivity Voľného umeleckého združenia ROZETA a umožnila prezentáciu tvorby širšieho okruhu umelcov z regiónu Dolného Liptova. Návštevník výstavy tak mal možnosť vidieť bohaté zastúpenie rôznych artefaktov nie len z oblasti maľby, grafiky, koláže, fotografie, sochárskej, textilnej a intermediálnej tvorby, ale aj z oblasti scénografie, architektúry a dizajnu.

      Umelecký okruh aktuálne tvorí pätnásť osobností, z ktorých dve Milan Adamčiak a Róbert Cyprich sa prezentovali, bohužiaľ, už len in memoriam. Napriek tomu ich konceptuálna tvorba má od 60. rokov minulého storočia stále veľký vplyv na umelecké dianie v celoslovenskom kontexte. V galérii sú zastúpení dielami zo súkromnej zbierky výtvarníka Jána Kudličku, ktorý patrí k zakladajúcim členom Voľného umeleckého združenia ROZETA. Vo svojej tvorbe sa po celý život zaoberá motívom krajiny, pričom mu nejde zobrazovanie reality, ale skôr o esenciu, ktorú krajina vyžaruje a snaží sa jej, ako sám hovorí, takzvane dostať „pod kožu“. O tom svedčia aj jeho Krajinopartitúry, v ktorých prepojil krajinu s hudobným záznamom. Mladší z rodiny - syn Boris Kudlička, ktorého práce môžu návštevníci vidieť na veľkoformátových fotografiách, svojimi divadelnými scénografiami už dávno prekročil hranice slovenského umenia. Žije vo Varšave a vytvoril výpravy pre najvýznamnejšie operné scény po celom svete. Robil scénografie v Národnej opere a vo Veľkom divadle vo Varšave, ale aj v Kráľovskej opere v Londýne, v Štátnej opere v Berlíne, v Opere vo Frankfurte nad Mohanom, v Metropolitnej opere v New Yorku, v Slovenskom národnom divadle v Bratislave, v Divadle Aréna, v Divadle A. Bagara v Nitre, vo Vroclavskej opere, ďalej v Poznani a v Lodži. Jeho spoločné inscenácie so svetovo uznávaným poľským režisérom Mariuszom Trielińskym boli uvedené vo Washingtone, v Los Angeles, v Tokiu, v Yokohame alebo v Petrohrade. Hneď vedľa opernej scénografie možno vidieť projekty architekta Petra Abonyiho, ktorý je držiteľom ceny Dušana Jurkoviča za kostol v Lomnej, medzinárodného ocenenia CE.ZA.AR za sídlo firmy GAS Oil Engineering v Spišskej Teplici a tiež ceny Krištáľové krídlo za rok 2012 za mimoriadny prínos v oblasti architektúry. Základnou filozofiou jeho tvorby je koncept organickej architektúry, avšak nie iba po formálnej stránke, ale skôr z hľadiska obsahu organického svetonázoru v rámci postmodernej plurality. Sochár Rasťo Biarinec v rámci výstavy predstavil viacrozmerné objekty v podobe holých kmeňov stromov pod názvom Liptovské hole. Diela v sebe invenčným spôsobom spájajú tematiku Liptova, horskej krajiny, ale aj ekológie. Vo svojej tvorbe sa tento umelec často zameriava na tesanie svojich predstáv o pravekých živých tvoroch do skamenených vrstiev travertínu, mramoru alebo vápenca. Korene tvorby, ďalšieho zo zakladajúcich členov ROZETY a zároveň jedného z iniciátorov jej znovuzrodenia, Pavla Ruska vychádzajú z textilného dizajnu. Textil je dôležitým východiskom aj jeho súčasnej maliarskej a grafickej tvorby. V jeho pestrofarebných akryloch možno objavovať jemné geometrické štruktúry, ktoré pri pohľade z rôznych uhlov, dokážu doslova meniť priestorovú optiku. Textilná výtvarníčka Marta Bošelová priviezla do Liptovskéj galérie mozaiku zo sadrových dlažobných kociek, ktoré použila ako adjustáciu výšiviek z rôznych regiónov Slovenska. Dielo pod názvom Kultúrna evolúcia, pôvodne inšpirované starým kobercom, metaforicky evokuje stav spoločnosti, ktorá si šliape po svojich kultúrnych hodnotách a tradíciách. Popri pôvodných členoch, ktorí stáli pri zrode myšlienky Voľného umeleckého združenia ROZETA, sa ružomberský okruh umelcov rozrástol aj o mladšiu generáciu ako sú architekti Richard Kalmár a Vavrinec Kendera, sochári Štefan Papčo a Mira Podmanická, fotografka Lucia Papčová, výtvarníčky Zuzana Hrušková a Monika Zmoray. Kurátorsky výstavu zastrešili riaditeľ Liptovskej galérie P. M. Bohúňa Richard Gregor a riaditeľka Východoslovenskej galérie v Košiciach Dorota Kenderová, kam sa výstava po jej ukončení v Liptovskom Mikuláši ďalej premiestni. Výstava ružomberského umeleckého okruhu ROZETA nie je iba ukážkou silnej výtvarníckej tradície a umeleckej bohatosti regiónu, ale zároveň predzvesťou septembrového otvorenia novej Galérie ROZETA v Ružomberku. Výtvarníci ale aj široká verejnosť sa tak po dlhých rokoch konečne dočkajú dôstojného stánku výtvarného umenia v centre Dolného Liptova.

Text a foto: Vladimír Dubeň