V decembri minulého roku sa slávnostne otvorili zrekonštruované priestory Slovenskej národnej galérie v Bratislave. Vzhľadom na to, že moderné Premostenie historickej budovy bývalých Vodných kasární zo 70. rokov bolo z havarijných dôvodov uzavreté pre verejnosť takmer 21 rokov, ide z kultúrne spoločenského hľadiska Slovenska o významnú udalosť. Galéria zatiaľ síce neponúka návštevníkom celú rozsiahlu zbierku umenia zo svojho depozitu, napriek tomu je návšteva jej modernizovaných priestorov zaujímavým zážitkom.

      Slovenská národná galéria bola zriadená zákonom Slovenskej národnej rady z roku 1948 a oficiálne bola otvorená po rekonštrukcii budovy Vodných kasární architektmi Františkom Floriansom a Karolom Rozmánym v roku 1955. Ale už v 70. rokoch sa ukázalo, že priestory kasární kapacitne nevyhovujú potrebám galérie a tak bol vypísaný konkurz na jej dostavbu. Zvíťazil v tom čase kontroverzný návrh Premostenia architekta Vladimíra Dedečka. Súčasťou nového areálu sa tiež stala administratívna budova, amfiteáter a knižnica. Bohužiaľ, tento ikonický projekt nebol dokončený v plnom rozsahu, pretože sa nepodarilo presadiť demoláciu dvoch obytných domov na pozemkoch, kde bola plánovaná vstupná časť do galérie. Architekti súčasnej rekonštrukcie Martin Kusý a Pavol Paňák tak museli nanovo definovať priestorové riešenie tejto kultúrnej inštitúcie. V prvom rade museli vyriešiť umiestnenie hlavného vstupu tak, aby zodpovedal parametrom veľkých galérií. To sa im podarilo nájsť v severnom krídle Vodných kasární v smere od historického centra mesta. Autori vyrezali do fasády vstupný portál a preložili ho masívnym betónom, čím vytvorili vo vstupnom foyeri dôstojný a pomerne priestranný dojem. Najväčším novovybudovaným výstavným priestorom je takzvaná Veľká hala – moderné átrium s preskleným stropom, ktoré vzniklo na mieste pôvodne určenom pre knižnicu a letné kino. Interiér veľkej haly zdobí zachovaná fasáda Vodných kasární s veľkými okennými otvormi. Pri prechádzaní modernizovaným Premostením s drevenou podlahou návštevníka na prvý pohľad zaujmú po oboch stranách vybudované priehľady s výhľadom na panorámu rieky Dunaja s možnosťou posedenia. Galéria tým zároveň dostala rozmer turistickej atrakcie, čo je dnes už vo výstavných sieňach po celom svete bežným trendom. V spodnej časti budovy je, hneď za pokladňou a malým obchodíkom, otvorená kaviareň s výhľadom na nádvorie, ktoré po renovácii pôsobí čisto a útulne. Na nádvorí v priestore pod Premostením je umiestení vchod do podzemných priestorov knižnice, ktorá bude slúžiť aj ako verejná čitáreň. Spojením knižného fondu Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave a Slovenskej národnej galérie by tam podľa slov súčasnej riaditeľky SNG Alexandry Kusej mala vzniknúť najväčšia umenovedná knižnica na Slovensku. Čo sa týka zbierky umenia, tak si zatiaľ návštevník asi na svoje nepríde, pretože väčšinou sú výstavné haly ešte prázdne a budú sa zaplňovať postupne. Ale už dnes tam možno vidieť náznak akéhosi konceptu dialógu medzi moderným a starým umením, kde popri obrazoch od autorov ako Andrej Dúbravský, Ester Šimerová – Martinčeková, sochárskych objektoch súčasníkov ako Štefana Papčo, Jana Želibská či inštaláciách Stanislava Filka alebo Emöke Vargovej, sú umiestnené obrazy a sochy autorov zo 17., 18. a 19. storočia. Slovenská národná galéria má ambície okrem prezentácie nášho kultúrneho dedičstva, stať sa zároveň aj príjemným priestorom pre trávenie voľného času, čo by bola určite vhodná a nenásilná cesta, ako si pritiahnuť svojich návštevníkov opakovane. A novootvorená budova má určite parametre na to, aby tento cieľ naplnila.

                                                                                                                                                                   Text a foto: Vladimír Dubeň